Náš malý diktátor, ktorý pod tlakom udalosti vybalil celý arzenál svojej arogancie a übermenschstva, nás jediným pohľadom poslal kompletne všetkých na dno latríny v imaginárnych gulagoch, ktoré by určite staval keby mal na to podmienky, pretože neprispôsobivé prostitútky, ľudský odpad, ktorý nevie pochopiť jeho geniálnu stratégiu riadenia štátu tam bez milosti patrí. Vždy keď sa pozriem na ten záber, tak ma teleportuje 44 rokov do minulosti, keď normalizační učitelia liečili svoje zakomplexované egá na bezbranných žiakoch. Po chrbte mi behá mráz, v žilách bezmocnosť. Taktiež mi pripomína udalosti, keď som prichádzal do styku s osobami, ktoré nadrozmerné pohŕdanie ľuďmi chápali ako bežnú súčasť svojich životov.
Prvý krát som sa stretol s tézou, že človek je len hovno, keď som mal asi 9-10 rokov. Otec sprevádzal jedného sovietskeho dôstojníka z vojenskej základne v Ružomberku na poľovačke. Keď sa vrátili z hory, otec ho pozval domov. Keď sa tak bavili, tak mamu napadlo, že by mali dnu pozvať aj jeho šoféra, ktorý čakal vonku v gáziku. Lampasák sa ohradil, že to vôbec neprichádza do úvahy. Je to len vojak a hovno a že nepatrí do domu. Prekvapení rodičia sa ešte raz opýtali, či sa náhodou nepomýlili. Oficier to bez váhania potvrdil a rozšíril na všetkých vojakov a obyčajných ľudí. Rodičia nevedeli čo od toho človeka čakať, tak sa už neodvážili odporovať. Mama sa zvrtla na opätku, rozplakala a stratila sa. Otcovi došla reč a snažil sa reprezentanta okupantského národa čo najskôr zbaviť. Mne ostala v krku veľká knedľa a vlastne dodnes som ju neprehltol, lebo to jednoducho nedokážem.
Druhý krát to bolo na VŠ, kde sme mali jedného diaľkára, ktorý občas prespával na internáte. Bol členom komunistickej strany. On nemal bežných ľudí za hovná, ale dobytok. Keď si poriadne vypil, tak občas nám dával lekcie z manipulácie davu. Evidentne to nemal z vlastnej hlavy a vtedy sme ho brali s rezervou. Dnes keď pozorujem konanie bývalej nomenklatúry, ŠTBákov, MGIMO absolventov, tak viem, že mal pravdu.
Potom prišlo pár ruských filmov, kde sa vojaci tiež označovali za hovna. Samozrejme je tu spis Gorila, kde absolvent MGIMO Jaroslav Haščák poučuje jasne a zrozumiteľne Roberta F. o tom, že volič je len hovno a preto s ním treba aj tak zaobchádzať.
Samozrejme, že Robert F. sa daného rozhovoru nikdy nezúčastnil a celá Gorila spadla z oblakov, ale evidentne dáva najavo, že daná formulka sa mu páči a v praxi ju rád aplikuje na všetkých neprispôsobivých a nechápajúcich. V podstate na celý národ okrem oligarchie, mafie a pár vyvolených.
Fráza, že človek je hovno je zvrátená a nepatrí do civilizovaného sveta. Šialencov, ktorí sú ju ochotní aplikovať v bežnom živote musíme eliminovať v zárodku, pretože svojim hyper nadradeným postojom páchajú neskutočné zlo a likvidujú úsilie ostatných ľudí.
