Po justícii je to najvypuklejšie v žurnalistke. Tá určuje naratív a základne trendy rozvoja republiky. Tam sa rozhoduje čo sa napíše a hlavne čo sa nenapíše. Tam sa rozhoduje kto je pekný a kto škaredý. Kto môže všetko a kto nič. Redakciám nastaveným na chrlenie článkov chýba odstup alebo sú utopené v ideologických bublinách. Ľahko sa stane, že seriózne komentáre čítate ako výživné fejtóny. Aj by ste si kúpili predplatné, ale 3-4 kvalitné články do mesiaca oželiete alebo inde nájdete lepšie.
Asi najkatastrofálnejšie je to pri športovej žurnalistike. Neoboľševický bordel u Schnitzlíka je všeobecné známy. Ostatné redakcie fičia na dlhoročných známostiach a recyklovaní zahraničných článkov. Chýbajú dôslednejšie analýzy, kritické komentáre. Slovák sa nikdy nedozvie, že SOV v spolupráci s hlasosmeráckou oligarchiou pošle do plynu 1200 športovcov. Nikomu nevadí, že viac ako 40 športových zväzov odsabotuje boj súpútnikov o spravodlivosť v inom zväze. Články o bratislavských kluboch sa umiestňujú ako tovar v Kauflande. Zázrakom by bolo očakávať článok o krehkom podvedomí Djokoviča, Schiffrinovej, Girardelliho, či Vlhovej.
Redakcie a novinári sú v pasci naviazanosti na zväzy a športovcov. Každý kritický článok by ich mohol odtrhnúť od informácii a to si nikto nemôže dovoliť. Slovensko je malé. Bratislava maličká. A tak si bahníme v polopravde a sebaklame. Vždy lepšia Kuchajda ako Čuňovo. Inštitucionalizovaný národ ukotvený hlavami v komunizme ešte nepochopil efektivitu zdravej kritiky. A že nie sú medaily a máme deti ako z výkladu mäsa & údenín, kto by sa už len tým trápil.
Je mi záhadou, prečo si honor nedotknuteľnosti drží aj futbalový zväz. Predseda zväzu Ján Kováčik sa vyjadruje vždy vecne, jasne a konkrétne. Rád čítam rozhovory s ním, pretože uvažuje v súvislostiach. Kroky, ktoré robí sú logické s cieľom posúvať futbal do nových dimenzii. Je za ním obrovský kus roboty pri konsolidácii futbalu na Slovensku. Každý kto to myslí s futbalom vážne musí povedať obrovské ďakujem. Myslím, že adresná kritika by mu viac pomohla ako uškodila. A myslím, že by sa jej ani nebránil a možno ocenil.
Aj majster tesár sa utne a teraz sa vyskytli dva karamboly, ktoré futbalová verejnosť ťažko rozchodí. Novinári mlčia, tak sa ozývam ja.
Prvým je tréner reprezentácie. Ten dostal kľúče od trafiky za vynikajúcu slohovú prácu a nie za výsledky i keď v chotári boli kádre so silnejším drivom. (Nemyslím VW) Druhým je zloženie diplomatických zbraní pri náhrade Ruska v kvalifikácii na MS v Katare. Práve Slovensko skončilo v skupine za Ruskom.
Ako je známe Poliaci, Česi, Švédi sa ohradili, že s Rusmi odmietajú hrať. FIFA aj keď s oneskorením reagovala. Náš zväz nebojoval i keď Slovensko je teamom, ktorý sa mohol chytiť povestnej slamky a zabojovať o Katar. Samozrejme, že nádej je len malá, ale vždy je treba rozdúchať každú pahrebu v boji o nové horizonty. Pred pár rokmi náhradník ME vo futbale Dánsko dokonca získalo titul. Myslím, že zväz musí byť vzorom a neriešiť len futbalovú byrokraciu, ale srdnato bojovať za Slovensko na medzinárodnom poli.
Preto prosím pán Kováčik za celý fanklub „potetovancov“ skúste zabúchať na dvere FIFA a poukázať na to, že nie je fair play, že Poliaci nastúpia do kvalifikácie oddýchnutí na rozdiel od Čechov alebo Švédov. Motyka môže vystreliť a Slovensko dostane po ZOH ďalší pozitívny impulz.
Jeden odkaz od trénera našich hokejistov Craiga Ramseyho, ktorý by Vás mohol inšpirovať.
„Vy Slováci ste krásni ľudia. Ale nie vo všetkom sme si rozumeli od začiatku. Niekedy mi prišlo, že všetko by ste chceli hneď. A keď to nejde, rýchlo sa vzdáte. Ale tak to nefunguje. V živote ani v hokeji. Môžeme totiž stratiť tretinu, ale stále je dosť času na obrat. A keď sa to podarí, naplní vás to úžasným pocitom hrdosti.“
Držíme päste a zaútočte na Zürich s plnou výbavou čo najskôr. Bývalý sekretár SFZ J. Kliment by mohol pomôcť.
Vopred ďakujeme.
P.S. Ospravedlňujem sa každému, ak som jeho kritický článok na tieto témy v médiach prehliadol.
