29. máj: Medzinárodný deň príslušníkov mierových síl OSN

Písmo: A- | A+

29. mája si medzinárodné spoločenstvo každoročne pripomína deň príslušníkov mierových misií Organizácie Spojených národov (OSN).

Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) vyhlásilo tento deň schválením rezolúcie z 11. decembra 2002 a hoci sa pripomína len od roku 2003, vojaci, policajti, ako aj civilní experti pomáhajú pod záštitou OSN udržiavať mier vo svete už 73 rokov. Tento deň sa vzdáva pocta všetkým mužom a ženám, ktorí slúžili a slúžia v mierových operáciách a oceňuje sa ich vysoká profesionalita, oddanosť a odvaha.

Prvá mierová misia OSN bola zriadená 29. mája 1948, keď Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) povolila vyslanie malého počtu vojenských pozorovateľov OSN na Blízky východ, aby vytvorili Organizáciu OSN pre dozor nad prímerím (United Nations Truce Supervision Organization - UNTSO) s poslaním monitorovať Dohodu o prímerí medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi. Toto prímerie označovalo koniec nepriateľstva medzi Izraelom a silami Ligy arabských štátov (boje sa začali po skončení britského mandátu Palestíny 14. mája 1948).

Pôvodne mierové sily OSN slúžili predovšetkým k oddeleniu znepriatelených strán, len niekedy k zabezpečeniu zastavenia bojov. Podľa predstáv vtedajšieho generálneho tajomníka OSN (GT OSN) Daga Hammarskjölda mali mať sily k udržaniu mieru štyri obmedzenia: 1. boli chápané ako dočasné opatrenia prijaté bez priklonenia k názorom jednej zo znepriatelených strán; 2. mierové operácie mohli byť uskutočnené len so súhlasom všetkých strán zúčastnených v konflikte; 3. sily k udržaniu mieru mohli použiť zbrane len pri sebaobrane; 4. do síl k udržaniu mieru nemali byť volaní vojaci ZSSR a USA. Vývoj mierových aktivít OSN postupoval ale inak.

Postupne sa začali funkčne rozlišovať nasledovné typy cieľov a poňatie ozbrojených síl:

  • Udržiavanie mieru (peace-keeping) a sily k udržovaniu mieru (peacekeeping force). Ide o rozmiestnenie jednotiek a misií OSN priamo do miesta konfliktu a pri naplňovaní tejto úlohy sa predpokladá súhlas všetkých zúčastnených strán konfliktu so zásahom OSN. V rámci mierových operácií OSN na udržanie mieru sa očakávajú predovšetkým nebojové operácie nasadených síl - sila môže byť použitá len na svoju sebaobranu, na obranu svojho mandátu, civilistov a v situáciách, kedy štát nie je schopný poskytnúť bezpečie a udržať verejný poriadok. Úlohou udržiavania mieru je rozšíriť možnosti pre prevenciu konfliktov ako aj nastolenia mieru. Za hlavné inštitúcie a ciele udržiavania mieru sa považujú:

    1. Pozorovateľské misie. Spravidla ide o neozbrojené monitorovanie dodržovania prímeria, stanovené demarkačné línie, potvrdzovanie odchodu ozbrojených síl z oblasti konfliktu, dodržovanie ľudských práv, prípravy volieb a dohľad nad nimi atď.
    2. Sprostredkovateľské sily. Cieľom takýchto misií je izolovať od seba znepriatelené sily po dočasnom zastavení paľby alebo po uzavretí zmluvy o tomto zastavení paľby. K úlohám misií patrí zriaďovanie pozorovateľských miest, monitorovanie zastavenia paľby, dohľad nad hlavnými cestami a terénom, ktoré by mohli byť využité stranami konfliktu k získavaniu dodatočných výhod, inšpekcií demarkačnej línie, otváranie koridorov pre humanitárnu pomoc, sprevádzanie konvojov s humanitárnou s humanitárnou pomocou, vybudovanie nárazníkových zón a kontrola demilitarizácie atď.
    3. Misie k zabezpečeniu prechodu od ozbrojeného konfliktu k mierovému riešeniu. Po splnení vojenských úloh v súvislosti so zastavením paľby v práci týchto misií prevažujú civilné úlohy - spoluvytváranie podmienok pre návrat k mierovému životu. Medzi ciele takýchto operácií patrí dohľad nad odchodom, premiestnenie, demobilizácia a odzbrojenie vojenských a polovojenských skupín, dohľad nad zastavením paľby, konfiškácia zbraní, munície a zásob, mapovanie a odstraňovanie mínových polí, pomoc pri zriaďovaní civilnej správy, výstavba či oprava infraštruktúry, asistencia pri návrate utečencov atď.
    4. Kontrola zbrojenia. Ide o celú škálu aktivít od inšpekcií cez overovanie dodržiavania dohôd až po rozmiestnenie vojsk, vynútenú demobilizáciu, odoberanie a ničenie zbraní a pod.

  • Vynútenie mieru (peace-enforcement). Ide o vojenskú nátlakovú intervenciu uskutočnenú po zlyhaní snáh o udržanie mieru. Vynútenie mieru je rozmiestnenie ozbrojených jednotiek aj bez súhlasu strán konfliktu alebo štátu, v ktorom pôsobia, s cieľom priameho alebo nepriameho stretu s ozbrojenými silami alebo inými jednotkami strán konfliktu. O jej uskutočnení môže rozhodnúť jedine Bezpečnostná rada OSN. Za cieľ operácie nie je považované vojenské víťazstvo, ale prinútenie protivníka splniť požiadavky schválenej rezolúcie, mandátu alebo sankcií OSN.

  • Presadzovanie mieru (peace-making) a sily k presadzovaniu mieru (peacemaking force). Je to činnosť smerujúca k dosiahnutiu dohody nepriateľských strán, a to predovšetkým mierovými prostriedkami, aké sú uvedené v kapitole VI Charty OSN.

Jedným z najvýraznejších príspevkov k definovaniu úloh OSN pri riešení konfliktov vo svete bola iniciatíva vtedajšieho GT OSN Butrusa Butrusa-Gálího (vo funkcii v rokoch 1992-1996) pod názvom Agenda pre mier. Preventívna diplomacia, presadzovanie mieru a udržiavanie mieru (https://www.un.org/ruleoflaw/files/A_47_277.pdf) z roku 1992. V širšom kontexte sa Agenda pre mier mala stať míľnikom prechodu od studenej vojny (v ktorej bola činnosť Spojených národov limitovaná súperiacimi superveľmocmi) k ére, v ktorej sa svetová organizácia mala vrátiť k napĺňaniu svojho poslania. Tento cieľ ostal nenaplnený, ale stále aktuálny. Iniciatíva definovala jednotlivé typy aktivít a ich úlohy, pričom mierová agenda OSN by podľa tejto koncepcie mala zahŕňať:

  • Vytvorenie systému včasného varovania pri posudzovaní možných hrozieb mieru.

  • Rozmiestnenie síl v lokalitách, kde akútne hrozí ozbrojený konflikt. Keď konflikt presiahne možnosti týchto síl, rozmiestniť sily k presadeniu mieru.

  • Mala by byť posilnená úloha regionálnych organizácií.

Butrus Butrus-Gálí. Zdroj: https://www.un.org/sg/en/content/boutros-boutros-ghali
Butrus Butrus-Gálí. Zdroj: https://www.un.org/sg/en/content/boutros-boutros-ghali 

V uvedenom materiáli sa objavil aj výraz Budovanie mieru (peace-building), čo je úloha majúca vojenský, ale aj ekonomický, sociálny a kultúrny rozmer. Budovanie mieru po konflikte môže mať formu konkrétnych projektov spolupráce, ktoré spájajú dve alebo viac krajín vo vzájomne prospešnom záväzku, ktorý môže nielen prispieť k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, ale aj zvýšiť dôveru, ktorá je pre mier zásadná. Budovanie mieru predstavuje kroky vedúce k znižovaniu rizika, že určitá krajina skĺzne alebo sa opätovne vráti ku konfliktu, a to prostredníctvom posilňovania národných kapacít v oblasti riadenia konfliktu a vytvárania základov pre trvalo udržateľný mier a rozvoj. Mierové operácie mali teda zabezpečovať stále širšiu škálu úloh, ako udržanie bezpečného prostredia, odzbrojenie bojovníkov a ich reintegráciu do civilného života, dozeranie nad voľbami, poskytovanie podpory navrátivším utečencom, pomoc pri obnove ekonomiky, tréning a monitoring policajných a armádnych zložiek, reforma súdnych inštitúcií a pod. Ďalšou črtou bolo nasadzovanie mierových síl do oblastí, kde prebiehal aktívny konflikt za účelom dodania humanitárnej pomoci miestnemu civilnému obyvateľstvu a tiež aj prispieť k ich ochrane prostredníctvom odstrašujúceho prvku, ktorý so sebou prítomnosť jednotiek mala niesť.

Následne bol vypracovaný systém pohotovostnej prípravy OSN založený na záväzku členských štátov prispieť na spoločné vojenské operácie v dohodnutom čase na základe svojich možností. Pri jeho realizácii vznikol na základe dánskeho návrhu z roku 1995 projekt Medzinárodnej brigády vysokej pripravenosti (The Standby High-Readiness Brigade - SHIRBIG). Išlo o medzinárodný vojenský útvar slúžiaci potrebám Bezpečnostnej rady OSN, ktorý poskytoval približne 5000 vojakov pripravených k nasadeniu v priebehu 15 až 30 dní po dobu pol roka. Aktívny bol od 1. 1. 2000 do 30. 6. 2009.

Budovanie dlhotrvajúceho mieru vo vojnou zmietaných spoločnostiach patrí medzi výzvy pre celosvetový mier a bezpečnosť, ktoré vzbudzujú snáď najväčší rešpekt. V roku 2005 Spojené národy založili Komisiu pre budovanie mieru (Peacebuilding Commission) s cieľom lepšie predvídať a reagovať na výzvy v oblasti budovania mieru, ktorá má – ako medzivládny orgán, poradnú funkciu. Komisia má spájať všetkých relevantných hráčov pri zhromažďovaní zdrojov, navrhovaní stratégií pre budovanie mieru a obnovu po konfliktoch, vrátane úsilia o obnovu a budovanie inštitúcií potrebných na zotavenie sa z konfliktov a na podporu rozvoja integrovaných stratégií s cieľom položiť základy trvalo udržateľného rozvoja. Zároveň poskytuje odporúčania a informácie na zlepšenie koordinácie všetkých príslušných aktérov v rámci OSN aj mimo nej, rozvíja osvedčené postupy, pomáha pri poskytovaní predvídateľného financovania činností na včasné zotavenie sa z konfliktu a zabezpečuje dlhšie trvanie pozornosti, ktorú medzinárodné spoločenstvo venuje obnove po konflikte. Komisia má 31 členov: sedem volených VZ OSN, sedem volených BR OSN a sedem volených Hospodárskou a sociálnou radou OSN (ECOSOC). Členmi sú taktiež TOP5 poskytovatelia jednotiek do misií OSN a TOP5 prispievatelia do rozpočtov OSN.

V roku 2019 VZ OSN na svojom zasadnutí zvolilo Slovensko a Peru za dvoch nových členov Komisie pre budovanie mieru na obdobie rokov 2020-21. Slovenská republika tak bola od 1. januára 2020 prvýkrát jedným z 31 členov Komisie, ktorej hlavným cieľom je podporovať mierové aktivity v krajinách postihnutých konfliktami a je kľúčovým podporným orgánom v širšej agende udržiavania mieru. Slovensko tým podčiarklo aktívnu zaangažovanosť v problematike budovania mieru a ďalších témach, ktoré sú s ňou úzko prepojené: mierových operáciách, prevencii konfliktov a mediácii, reforme bezpečnostného sektora (SSR), udržateľného rozvoja/Agende 2030, právneho štátu, ľudských práv, a. i.

Od roku 1994 OSN začala pri svojich mierových operáciách spolupracovať s regionálnymi organizáciami, a to formou konzultácií, diplomatickej podpory, operačnej podpory, spoločným nasadením a spoločných operácií (napr. na Haiti sa na akciách OSN podieľala Organizácia amerických štátov).

Od prvej misie v roku 1948 slúžilo viac ako 1 milión žien a mužov v 72 mierových operáciách OSN, ktoré priamo ovplyvnili životy miliónov ľudí a zachránili nespočetné množstvo životov. Mierové sily OSN dnes nasadzujú viac ako 89 000 vojenských, policajných a civilných pracovníkov v 12 operáciách.

Dnešné viacrozmerné mierové operácie napomáhajú politickému procesu, chránia civilistov, pomáhajú pri odzbrojovaní, demobilizácii a reintegrácii bývalých bojujúcich síl, podporujú organizovanie volieb, chránia a podporujú ľudské práva a pomáhajú pri obnove právneho poriadku. Modré prilby tiež dohliadajú na to, aby sa utečenci a odídenci mohli vrátiť do svojich domovov. Nie je povinnosťou, aby sa na misiách zúčastňovali všetky štáty. Ani jeden štát, pokiaľ nie je priamo stranou sporu, alebo problému, ktorý OSN v tej chvíli rieši, však nemožno vylúčiť v prípade, že má záujem sa na takýchto opatreniach zúčastniť.

1988: NOBELOVA CENA ZA MIER

Zdroj: https://www.unmultimedia.org/avlibrary/asset/C892/C892/. Na tejto stránke si môžete vypočuť celé vystúpenie pri odovzdávaní Nobelovej ceny za mier.
Zdroj: https://www.unmultimedia.org/avlibrary/asset/C892/C892/. Na tejto stránke si môžete vypočuť celé vystúpenie pri odovzdávaní Nobelovej ceny za mier. 

V roku 1988 bola udelená mierovým silám OSN (peacekeeping forces of the UN) Nobelova cena za mier „za predchádzanie ozbrojeným stretom a vytváranie podmienok pre rokovania.“ Pri udelení ceny Nobelov výbor skonštatoval, že „mierové sily OSN prispievajú k zníženiu napätia za mimoriadne zložitých podmienok, keď sa už rokuje o prímerí, ale ešte nie je uzavretá mierová zmluva. Mierové sily svojím úsilím významným spôsobom prispeli k uskutočneniu jedného zo základných zásad Organizácie Spojených národov. Svetová organizácia tak začala hrať ústrednejšiu úlohu vo svetových záležitostiach s rastúcou dôverou.“ Vo svojom vystúpení vtedajší GT OSN Javier Pérez de Cuéllar Guerra uviedol:

„Podstatou udržiavania mieru je použitie vojakov ako katalyzátorov mieru, nie nástrojov vojny. Je to v skutočnosti presný opak vojenských opatrení proti agresii uvedených v kapitole VII Charty OSN. Technika udržiavania mieru, ktorá sa osvedčila už v pätnástich operáciách na celom svete, nám môže pomôcť prekročiť hranicu zo sveta medzinárodných konfliktov a násilia do sveta, v ktorom dodržiavanie medzinárodného práva a autority prekonáva vojnové konflikty a zaisťuje spravodlivosť. Mierové operácie symbolizujú vôľu svetového spoločenstva k mieru a predstavujú nestranný a praktický prejav tejto vôle. Udelenie Nobelovej ceny za mier týmto operáciám osvetľuje nádej a posilňuje prísľub tohto mimoriadneho konceptu.“

REFORMA SYSTÉMU MIEROVÝVH OPERÁCIÍ

Na druhej strane treba povedať aj to, že prax ukazuje, že prinajmenšom rovnaké problémy ako mnohokrát sprevádzajú schvaľovanie operácií, ich zabezpečenie a prevedenie, sú aj s odchodom týchto síl. Zároveň tragické udalosti, ktoré sa udiali najmä v Somálsku, Rwande a v bývalej Juhoslávii, poukázali na limity už všeobecnej politiky a doktríny mierových operácií, ktorú vytyčovala Agenda pre mier a tiež ukázali, že nedostatočne rieši otázku zodpovednosti mierových misií voči civilnému obyvateľstvu. Mierové operácie svojimi obmedzenými vojenskými cieľmi a nevhodnosťou pre výkon správnej a policajnej služby častokrát nemohli zabezpečiť, aby po ich odchode neprepukli nepokoje a nové boje. V kontexte niektorých sporných výsledkov mierový misií sa preto začala diskutovať možnosť reformy systému mierových operácii v rámci OSN. Hoci Agenda pre mier nikdy nebola plne implementovaná, jej základná štruktúra a konceptuálny rámec vo vzťahu k reforme mierových misií zostala platná. Cesta k reforme začala v roku 1997, kedy vtedajší GT OSN Kofi Annan vydal správu týkajúcu sa snahy o reformu - Renewing the United Nations: A Programme for Reform. Jedným z kľúčových dokumentov, ktorý hral významnú úlohu pri zahájení reformy v rámci OSN, predstavuje tzv. Brahimiho správa vydaná v roku 2000 Panelom pre mierové operácie OSN. Správa obsahuje zhodnotenie súčasného stavu, skúma možnosť zefektívnenia mierových operácii a navrhuje konkrétne postupy k posilneniu akcieschopností mierových operácii pod mandátom OSN. Bezpečnostná rada OSN následne prijala rezolúciu zaoberajúcu sa implementovaním navrhnutých krokov. V roku 2008 bola vydaná publikácia o princípoch a zásadách mierových misií OSN nazývaná aj ako tzv. Capstonova doktrína. Tá predstavuje dokument, ktorý zhŕňa a určuje celkový doktrinálny rámec mierových operácii OSN, ktorému majú podliehať všetky ostatné vnútorné smernice, zásady, operačné štandardy, manuály a tréningové materiály. Bolo to vôbec prvýkrát, kedy bola prijatá doktrína mierových misií v takejto komplexnej forme. Ďalšou iniciatívou v rámci vnútornej snahy o reformu mierových operácií OSN je Nový horizont pre mierové operácie OSN z roku 2009. Prehodnocuje fungovanie mierových operácií OSN v kontexte podpory štyroch prioritných oblastí - politický rozvoj, rozvoj spôsobilosti, podpora zabezpečenia v teréne, plánovanie a dohľad. Samotný dokument sa odvoláva na to, že stavia na základoch Brahimiho správy a jeho cieľom je predložiť okamžité, strednodobé a dlhodobé ciele, ktoré sa OSN má snažiť dosiahnuť v rámci mierových operácií. Ide o príspevok do diskusie ohľadom budúceho vývoja mierových operácií OSN a toho, akými zásadami sa má riadiť a akým spôsobom má čeliť aktuálnym výzvam.

V súčasnosti je naďalej potrebné aktívne podporovať proces preskúmania doterajších činností OSN v oblasti budovania mieru a mierových operácií a prehodnotenia ich mechanizmov, ako aj presadzovať ochranu civilistov a bezpečnosť personálu OSN a iného medzinárodného personálu ako neoddeliteľnú súčasť mandátov mierových misií.

MIEROVÉ MISIE OSN A SLOVENSKO

Slovenská republika je účastníkom pri riešení a predchádzaní konfliktov vo svete prostredníctvom príslušníkov a príslušníčiek slovenských ozbrojených síl, policajného zboru, expertov a diplomatov, ale aj formou projektov slovenskej humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce v krajinách postihnutých vojenskými konfliktami. SR vysiela od svojho vzniku v roku 1993 vojakov s cieľom podporiť mier pod záštitou rôznych medzinárodných organizácií. Po prvý raz sa slovenskí vojaci zapojili do mierovej misie OSN v rokoch 1993-1996 v bývalej Juhoslávii v rámci misie UNPROFOR. Príslušníci Ženijného práporu v Seredi zabezpečovali podporu medzinárodných jednotiek na území Chorvátska a Bosny a Hercegoviny v oblasti odmínovania, opráv komunikácií, stavby a obnovy mostov. Zároveň pomáhali miestnemu obyvateľstvu pri obnove zničenej infraštruktúry. Počas tohto obdobia postavili 37 mostov, upravili 631 kilometrov ciest, zlikvidovali viac ako 30 ton munície rôzneho druhu a na prítomnosť mín preverili 363 km ciest a plochu s rozlohou takmer dva milióny metrov štvorcových. Aktuálne pôsobia slovenskí vojaci v rámci dvoch misií OSN, a síce v rámci misie UNFICYP na Cypre a v pozorovateľskej misii UNTSO v Izraeli a v Sýrii.

Slovensko deklaruje podporu posilňovaniu a zefektívňovaniu mierových operácií OSN v rámci prebiehajúcej reformy piliera mieru a bezpečnosti OSN, o čom svedčí aj pripojenie sa ku Deklarácii kolektívnych záväzkov k zefektívneniu mierových operácií OSN v septembri 2018.

UCTENIE PAMIATKY VOJAKOV, KTORÍ PRIŠLI O ŽIVOT

V dnešný deň si zároveň pripomíname pamiatku tých, ktorí pri výkone služby v mierových misiách OSN podstúpili najvyššiu obetu a položili v nich svoj život. Počas uplynulých 73 rokov v službe mieru zahynulo viac ako 4000 príslušníkov mierových síl OSN, vrátane 130 v minulom roku. Podľa informácií rezortu obrany sa od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v misiách a operáciách medzinárodného krízového manažmentu vystriedalo už viac ako 15.500 slovenských vojakov. Pri plnení úloh počas mierových misií prišlo o život 51 profesionálnych vojakov. V súčasnosti pôsobí v misiách a operáciách medzinárodného krízového manažmentu 463 príslušníkov Ozbrojených síl SR.

MEDAILA DAGA HAMMASKJOLDA A CENA PRE RODOVÚ OBHAJKYŇU

Medaila Daga Hammaskjölda a ocenená majorka Steplyne Nyaboga z Kene. Zdroj: UN News
Medaila Daga Hammaskjölda a ocenená majorka Steplyne Nyaboga z Kene. Zdroj: UN News 

Pri príležitosti tohto dňa v sídle OSN v New Yorku položil generálny tajomník OSN 27. mája veniec na počesť všetkých príslušníkov mierových síl, ktorí počas uplynulých siedmich desaťročí prišli o život pri službe pod vlajkou OSN. Uskutočnila sa aj virtuálna ceremónia, na ktorej GT OSN posmrtne odovzdal medailu Daga Hammarskjölda 129 príslušníkom mierových síl, ktorí prišli o život v roku 2020 a v januári 2021. Na virtuálnom obrade A. Guterres odovzdal aj cenu Vojenského obhajcu roka v oblasti rodových záležitostí (The Military Gender Advocate of the Year). Tento rok ju získala majorka Steplyne Nyaboga z Kene, ktorá nedávno ukončila svoje nasadenie v misii OSN-AÚ v Dárfúre (UNAMID). Počas svojej misie predstavila nové perspektívy a zvýšila povedomie o rozhodujúcich otázkach ovplyvňujúcich ženy a deti a zároveň pomohla posilniť spoluprácu s miestnymi komunitami. Týmto vyznamenaním sú od roku 2016 ocenené vojenské mierové pracovníčky, ktoré presadzujú zásady rezolúcie BR OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti v mierových operáciách OSN, o ktorej pôjde reč nižšie v texte.

2021: PODPORA MLÁDEŽE, MIERU A BEZPEČNOSTI

Zdroj: https://peacekeeping.un.org/en/promoting-youth-peace-and-security
Zdroj: https://peacekeeping.un.org/en/promoting-youth-peace-and-security 

Tento rok sú výzvy a hrozby, ktorým čelia príslušníci mierových síl, ešte väčšie ako kedykoľvek predtým, pretože rovnako ako ľudia na celom svete, aj oni sa musia vyrovnať s pandémiou COVID-19, ale aj s pretrvávajúcou požiadavkou na podporu a ochranu ľudí v krajinách, v ktorých sídlia. Témou tohtoročného medzinárodného dňa je Cesta k trvalému mieru: využívanie sily mládeže pre mier a bezpečnosť (The road to a lasting peace: Leveraging the power of youth for peace and security). 

Dnes sú po celom svete rozmiestnené desaťtisíce mladých príslušníkov mierových síl (vo veku od 18 do 29 rokov), ktorí zohrávajú hlavnú úlohu pri pomoci misiám vykonávať ich mandátne aktivity vrátane ochrany civilného obyvateľstva. A mierové operácie OSN - v súlade s rezolúciami BR OSN (2250, 2419 a 2535) - zintenzívňujú spoluprácu s mládežou a mládežníckymi skupinami s cieľom pomáhať pri budovaní udržateľného mieru a vykonávaní ich mandátov v praxi.

Vychádza sa z predpokladu, že prevencia a riešenie konfliktov sú udržateľnejšie, keď sa zohľadňujú aj perspektívy mladých ľudí. Zapojenie mladých ľudí a lídrov mládežníckych spoločenstiev do mierového úsilia, rozhodovacích procesov a procesov inštitucionálnych reforiem poskytuje príležitosť konštruktívne ovplyvniť oblasti, ktoré priamo ovplyvňujú ich životy. V roku 2015 prijala BR OSN kľúčovú rezolúciu 2250 o mládeži, mieri a bezpečnosti (resolution 2250 on Youth, Peace and Security), v ktorej sa po prvýkrát uznáva „dôležitá úloha, ktorú môže hrať mládež pri predchádzaní a riešení konfliktov a ako kľúčový aspekt udržateľnosti, začleňovania a úspechu úsilie o udržanie a budovanie mieru.“

Zdroj: https://peacekeeping.un.org/en/promoting-youth-peace-and-security
Zdroj: https://peacekeeping.un.org/en/promoting-youth-peace-and-security 

Aj v roku 2020 BR OSN prvýkrát uznala v rezolúcii 2553 väzbu medzi reformou bezpečnostného sektora a mierom a bezpečnosťou mládeže, pričom uznala, že mládež by sa mala zapájať do snáh o budovanie mieru pri reforme bezpečnostných sektorov krajín.

ŽENY, MIER A BEZPEČNOSŤ

Zdroj: https://www.unwomen.org/en/what-we-do/peace-and-security
Zdroj: https://www.unwomen.org/en/what-we-do/peace-and-security 

V minulosti boli mier a bezpečnosť považované za prevažne mužskú záležitosť. Dôvod takéhoto zmýšľania bol jednoduchý; muži boli tí, ktorí boli zodpovední za vojnu, a preto boli považovaní tiež za tých, ktorí mali priniesť mier. Ako dôvody sa tiež uvádzalo, že ženy sú príliš neznalé, emocionálne a slabé, aby sa vyrovnali s realitou často škaredého a brutálneho sveta. Ženy mali byť ochraňované pred všetkými hrozbami a starať sa o deti a o domácnosť. Dnes už však vieme, že toto zmýšľanie nebolo úplne správne - ženy sú silnými propagátorkami mieru a podnikajú odvážne kroky na zastavenie vojny. Ženy majú potrebnú všestrannosť a talent, aby kvalitne prispievali k mierovým a zahraničnopolitickým riešeniam aj na najvyšších úrovniach.

Niet pochýb o tom, že ženy zohrávajú v mierových procesoch významnú úlohu - po stáročia zohrávali ženy po celom svete kľúčovú úlohu počas celého priebehu konfliktu, čo bolo uznané aj Bezpečnostnou radou OSN, ktorá v roku 2000 prijala rezolúciu č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti - jeden z najvýznamnejších dokumentov v oblasti presadzovania mieru a medzinárodnej bezpečnostnej politiky. Rezolúcia predstavujúca historický medzník v tejto oblasti bola jednomyseľne prijatá 31. októbra 2000 ako vôbec prvá rezolúcia BR OSN osobitne zameraná na vplyv vojnových konfliktov na ženy a usilujúca sa o posilnenie rovnocennej a plnohodnotnej účasti žien v oblasti predchádzania konfliktov a ich riešenia, mierových rokovaní, budovania a udržiavania mieru, humanitárnej reakcie a rekonštrukcie po skončení konfliktu. Zdôrazňuje sa, že účasť žien na procesoch prevencie a riešenia konfliktov, ako aj na budovaní mieru po ukončení konfliktu je rozhodujúcim aspektom pre medzinárodný mier a bezpečnosť.

Úlohy vyplývajúce z rezolúcie sú relevantné nielen pre krajiny, v ktorých sa ozbrojené konflikty odohrávajú, ale pre všetky členské štáty OSN, vrátane Slovenska - aj vláda SR prijala v roku 2020 Národný akčný plán na roky 2021-2025 k implementácii tejto kľúčovej rezolúcie. Agenda „ženy, mier a bezpečnosť“ v našom AP stavia na štyroch pilieroch: prevencia, participácia, ochrana a post-konfliktná obnova. SR sa týmto akčným plánom snaží o vytvorenie podmienok pre komplexnú celoštátnu politiku zameranú na zaručenie práv a reflektovanie špecifických potrieb žien a dievčat v oblasti mieru a bezpečnosti.

Podpora väčšieho zapojenia žien do mierových procesov, či výzva na riešenie rodových otázok v rámci mierových dohôd sú ústrednou črtou rezolúcie 1325 (2000), no otázkou žien, mieru a bezpečnosti sa zaoberá aj rezolúcia 1889 prijatá BR OSN v októbri 2009. V nej naliehavo žiada členské štáty, medzinárodné a regionálne organizácie, aby prijali ďalšie opatrenia na zlepšenie účasti žien vo všetkých fázach mierových procesov, najmä pri riešení konfliktov, plánovaní po ukončení konfliktov a budovaní mieru, a to aj zvýšením ich zapojenia do politického a hospodárskeho rozhodovania v počiatočných fázach procesov obnovy, okrem iného podporou líderstva žien a kapacity žien zapojiť sa do riadenia a plánovania pomoci, podpory ženských mimovládnych organizácií a boja proti negatívnym spoločenským postojom k schopnosti rovnocennej participácie žien.

Aj po viac ako 20. rokoch ostáva pri implementovaní týchto rezolúcií veľa nenaplnených úloh. Napríklad, podľa štatistík UN Development Fund for Women, predstavovali ženy od roku 1992 do roku 2010 menej ako 8% delegácií pri rokovaniach v mierových procesoch sprostredkovaných OSN a menej ako 3% signatáriek mierových dohôd. Žiaľ, napriek snahám medzinárodného spoločenstva, sú ženy a dievčatá v ozbrojených konfliktoch naďalej výrazne zasiahnuté ich dôsledkami. Násilie voči ženám v oblasti konfliktov je často pokračovaním rodovej diskriminácie, ktorá existuje už v čase mieru. Preto je potrebné ich ochranu aj naďalej presadzovať vo všetkých oblastiach a politikách tak na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni. Z celosvetovej štúdie z roku 2015 o vykonávaní rezolúcie č. 1325 taktiež vyplýva, že zapojením žien do mierového procesu sa o 20% zvyšuje pravdepodobnosť, že mierová dohoda vydrží aspoň dva roky, a o 35%, že dohoda vydrží 15 rokov.

ŽENY V MODRÝCH PRILBÁCH

V rámci témy tohto medzinárodného dňa z roku 2020 Ženy v udržiavaní mieru: kľúč k mieru GT OSN António Guterres zdôraznil, ako ženy pomáhajú zlepšovať všetky aspekty udržiavania mieru OSN, pričom uviedol, že je „efektívnejšie pre všetkých, keď máme viac žien v mierových silách na všetkých úrovniach, vrátane rozhodovania.“ Ženy preukázali vo všetkých oblastiach, že dokážu vykonávať rovnaké úlohy, za rovnakých štandardov a pri rovnakých zložitých podmienkach ako ich mužské náprotivky a súčasne posilňovať práva žien. Ženy – „modré prilby“ majú lepší prístup do komunít, pomáhajú presadzovať ľudské práva a ochranu civilného obyvateľstva a nabádajú či inšpirujú ostatné ženy, aby sa stali zmysluplnou súčasťou mierových a politických procesov. Pomáhajú budovať dôveru v komunitách a podporovať miestne ženy, napríklad prostredníctvom interakcie s tými, ktorým je podľa zvyklostí zakázané hovoriť na rovnocennej úrovni s mužmi. Ženy, ktoré slúžia v mierových operáciách, zohrávajú zásadnú úlohu aj pri pomoci komunitám v boji proti pandémii COVID-19, preto musia byť ústrednou súčasťou všetkých medzinárodných, národných a miestnych reakcií.

Zdroj: UN News
Zdroj: UN News 

Mierové sily s účasťou žien tiež pomáhajú pri zmiernení neprimerane nepriaznivého vplyvu, ktorý má konflikt na ženy, riešení potrieb žien v konfliktnom a postkonfliktnom prostredí vrátane pomoci bývalým bojovníčkam a dievčatám-vojačkám pri procese demobilizácie a reintegrácie do civilného života. Takéto ženské mierové sily slúžia ako mentorky a vzory, ktoré majú byť príkladom pre postihnuté ženy a dievčatá pri presadzovaní ich vlastných práv. Mierové sily zabezpečujúce zmysluplnú a rovnocennú účasť žien na mierových operáciách a v politických procesoch sú kľúčom k efektívnemu budovaniu trvalého mieru. Ženy sú rozhodujúcimi aktérkami pri podpore troch pilierov trvalého mieru: hospodárskeho zotavenia, sociálnej súdržnosti a politickej legitimity. Na jednej strane sú výnimočne silne zasiahnuté ozbrojenými konfliktami, na strane druhej však môžu zohrávať zásadnú úlohu pri ich prevencii a riešení.

Preto je nevyhnutné podporovať iniciatívy cielené na výcvik civilistov a vojenského personálu mierových misií k problematike rodovej otázky, násilia, ako aj väčšie zapojenie žien do misií krízového manažmentu a všeobecne do mierovej architektúry OSN. Dôraz treba položiť na programy obnovy po konflikte tak, aby spĺňali aj potreby žien a dievčat. Zvýšenie a podpora plnej a rovnocennej účasti žien na prevencii a riešení konfliktov, mierových rokovaniach, budovaní mieru a udržiavaní mieru je kľúčovým predpokladom pre trvalo udržateľný mier. 

O zvýšenie účasti žien a začlenenie hľadiska rovnosti príležitostí do všetkých snáh štátov a medzinárodných organizácií o mier by sa mali usilovať všetci relevantní aktéri.

Skryť Zatvoriť reklamu