Prípad Ramstein: americká základňa porušujúca medzinárodné právo na území Nemecka

Vágne ustanovenia obrannej Dohody medzi SR a USA môžu mať fatálne dôsledky a spoliehať na dobrú vôľu či dôveru nestačí.

Prípad Ramstein: americká základňa porušujúca medzinárodné právo na území Nemecka
Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Prípad Ramstein: americká základňa v Nemecku na ústavnom súde a úloha Nemecka pri útokoch amerických bezpilotných lietadiel v Jemene

Bol letný večer 29. augusta 2012 a v jemenskej dedine Khašamir chystal Faisal bin Ali Jaber svadbu svojho najstaršieho syna. Práve večeral s niektorými členmi rodiny, keď začuli typický desivý bzukot dronov a krátko nato dunenie raketových útokov. Pri pohľade z okna najprv uvideli jasný záblesk ako úder blesku, potom počuli výbuch a rev – „akoby hora mala vybuchnúť,“ spomína Faisal. Po zásahu dronom sa Faisal ponáhľal na miesto, kde dopadli rakety, čo bolo asi jeden a pol kilometra od jeho domu – našiel tam len obhorené časti tela. Trvalo niekoľko hodín, kým on a jeho rodinní príslušníci dokázali identifikovať časti tela Faisalovho švagra Salima a synovca Walida. Salim bol imám a len pár dní predtým kázal proti Al-Káide. Jeho synovec Walid bol policajt. Jedna z jeho dcér videla útok dronu zblízka. Keď rakety dopadli, ona a jej dve deti boli doma, blízko miesta dopadu. Utrpela ťažkú traumu a tri týždne po útoku odmietala opustiť svoju izbu.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bin Ali Jaber vs. Spojené štáty

Po útoku Faisal adresoval niekoľko verejných výziev najskôr vláde USA. Dokonca napísal priamo bývalému prezidentovi Barackovi Obamovi, no on ani rodina nikdy nedostali odpoveď a USA dodnes útok formálne nepriznali. V posolstve adresovanom USA povedal: „Už roky trpíme náletmi dronov, ktorými na nás USA zhadzujú bomby. Naša rodina nie je nepriateľom USA. Ľudia, ktorých zabili, boli odhodlanými odporcami Al-Káidy. Krátko pred útokom Salem v kázni verejne kritizoval Al-Káidu. Mlčanie USA voči pozostalým a príbuzným len zvyšuje nespravodlivosť. Ak bol útok bezpilotného lietadla chybou, moja rodina si zaslúži formálne ospravedlnenie od USA a jemenskej vlády – no už mnoho rokov čakáme márne.“

Skryť Vypnúť reklamu

Právne kroky v USA žalobcovia podnikli v roku 2015 – bolo prirodzené, že hľadali pomoc v Spojených štátoch ako krajine, ktorá je primárne zodpovedná za útok dronom z roku 2012, pri ktorom zahynuli ich rodinní príslušníci. Žalobcovia sa konkrétne domáhali deklaratórneho rozsudku, spočívajúcom v tom, že útok porušil domáce právo podľa zákona o ochrane obetí mučenia a štatútu o priestupkoch cudzincov, a okrem toho porušil aj zásady medzinárodného práva týkajúce sa použitia vojenskej sily. Okresný súd zamietol prípad z dôvodu, že ide o politickú otázku, pričom rozhodol, že nároky žalobcov sú neoprávnené. Odvolací súd Spojených štátov amerických pre federálny okruh (The D.C. Circuit) potvrdil rozhodnutie s odvolaním sa na výhradnú právomoc výkonnej zložky nad vojenskou akciou. Najvyšší súd USA zamietol sťažnosť v roku 2017.

Skryť Vypnúť reklamu

Navrhovatelia však začali súbežné konanie, týkajúce sa úlohy Nemecka pri uľahčovaní útokov amerických dronov mimo základne Ramstein aj na nemeckom súde.

Úloha základne Ramstein pri útokoch amerických bezpilotných lietadiel

Vzhľadom na to, že útok, ktorý zabil príbuzných navrhovateľov, bol vykonaný zo základne Ramstein, navrhovatelia požiadali o pomoc na nemeckých súdoch. Súdny spor ohľadom úlohy Nemecka v americkom programe bezpilotných lietadiel je súčasťou série právnych procesov Európskeho centra pre ústavné a ľudské práva (ECCHR), týkajúcich sa boja proti porušovaniu ľudských práv, ktorého sa USA dopúšťajú v mene boja proti terorizmu.

Americká letecká základňa Ramstein neďaleko mesta Kaiserslautern v spolkovej krajine Porýnie-Falcko v juhozápadnom Nemecku, kde sa nachádza najdôležitejšie rádiové vybavenie na riadenie útokov amerických dronov, zohrala pri útoku kľúčovú úlohu. Ramstein je najväčšou základňou amerických leteckých síl mimo Spojených štátov a je tu hlavné veliteľstvo amerického vojenského letectva v Európe. Na ploche 1 400 hektárov ide o najväčšie americké letecké zariadenie mimo Spojených štátov. Vzniklo tu dokonca celé malé mestečko s názvom Little America, postavené na podporu amerických vojenských operácií a spoluprácu s európskymi partnermi.

Skryť Vypnúť reklamu

Vzhľadom na veľkú vzdialenosť medzi kontinentálnymi Spojenými štátmi a Blízkym východom a severnou Afrikou (MENA) potrebujú Spojené štáty na obsluhu dronov v regióne pomocný satelitný post, ktorý by fungoval ako prostredník. Nemecko odpovedalo na výzvu tým, že umožnilo Spojeným štátom použiť Ramstein na uskutočnenie takýchto útokov bezpilotnými lietadlami. Bez údajov, ktoré prechádzajú cez Ramstein, by USA nemohli letieť so svojimi bojovými dronmi do Jemenu.

USA používajú leteckú základňu Ramstein na odovzdávanie údajov dronom cez satelit. Časť operačného tímu v Ramsteine vyhodnocuje snímky z dronov v reálnom čase a asistuje pilotom pri cielených útokoch. Podľa programového riaditeľa ECCHR pre medzinárodné zločiny a zodpovednosť Andreasa Schüllera,  je „Ramstein zásadne dôležitý pre americký program dronov. Nemecká vláda musí ukončiť používanie tejto základne – inak sa vláda stáva spoluvinníkom pri úmrtiach nevinných civilistov.“

To, že americká letecká základňa Ramstein zohráva ústrednú úlohu pri útokoch amerických bezpilotných lietadiel, ukazujú viaceré dokumenty a výpovede svedkov. Napríklad v roku 2015 vypovedal v Berlíne o tejto skutočnosti bývalý americký pilot dronov. Aj podľa žaloby a ďalších zdrojov funguje na základni stanica pre satelitnú komunikáciu, ktorá Američanom slúži na prenos informácií o dronoch v zahraničí. Za uzavretie tejto stanice demonštrovali pri základni Ramstein v júni 2016 tisíce Nemcov, ktorí sa držali za ruky a vytvorili dlhú ľudskú reťaz, čím vyjadrili svoj protest proti americkému programu útokov bezpilotných lietadiel, v ktorom zohráva kľúčovú úlohu práve základňa Ramstein. Vyžadovali najmä zákaz prevádzky satelitnej relačnej stanice pre medzinárodne „vysoko kontroverzné“ americké misie v regióne MENA a inde vo svete zo strany americkej armády v Ramsteine.

Mieroví aktivisti vytvorili ľudskú reťaz na ulici vedúcej k americkej leteckej základni počas kampane „Stopp-Ramstein“ v Ramsteine, v sobotu 11. júna 2016
Mieroví aktivisti vytvorili ľudskú reťaz na ulici vedúcej k americkej leteckej základni počas kampane „Stopp-Ramstein“ v Ramsteine, v sobotu 11. júna 2016 (zdroj: Oliver Dietze/dpa cez AP)

Nemecko pomáha pri útokoch amerických bezpilotných lietadiel poskytovaním relevantných informácií a udeľovaním širokých povolení pre americké vojenské základne na nemeckom území. Ramstein navyše hostí jedno z piatich centier, kde sa zbiera, vyhodnocuje a odovzdáva obrovské množstvo údajov prevádzkovým tímom dronov. Vďaka tomu je Ramstein najväčším centrom pre globálny program dronov mimo USA. Prenos údajov, ktoré sa používajú na ovládanie dronov, prebieha cez Ramstein tak, že najskôr káble z optických vlákien nasmerujú údaje z USA, kde sa nachádzajú piloti dronov, do Ramsteinu. Odtiaľ putujú dáta cez satelit k dronom v príslušnej operačnej oblasti. Podobne údaje pochádzajúce z dronov, vrátane monitorovacích fotografií v reálnom čase, smerujú späť k operačným tímom cez Ramstein. Zakrivenie Zeme spôsobuje, že nie je možné nadviazať priame spojenie medzi USA a dronmi, lietajúcimi v Jemene a susedných krajinách. Jediná satelitná prenosová stanica USA v dosahu operačných oblastí je v Ramsteine. Útoky amerických dronov sú tak bez základne Ramstein nemožné.

USA používajú od roku 2002 cielené útoky bezpilotných lietadiel na zabíjanie ľudí podozrivých z účasti na terorizme – v Afganistane, Pakistane, Somálsku, Jemene a inde.  Nemecko, naproti tomu, podporuje americký program bezpilotných lietadiel výmenou informácií a dáva USA komplexné práva na vojenských základniach vrátane Ramsteinu.

Ako právne posúdiť útoky dronov?

Po prvé, treba rozlišovať medzi útokmi v regiónoch prebiehajúceho ozbrojeného konfliktu a útokmi, ktoré sa odohrávajú mimo konfliktu, ako sú protiteroristické operácie v Jemene. Mimo ozbrojeného konfliktu je cielené zabíjanie pomocou dronov právne kvalifikované ako vražda, pre ktorú neexistuje žiadne právne opodstatnenie. V USA usmernenia prezidentskej politiky, týkajúce sa útokov bezpilotných lietadiel, vytvorili rámec, ktorý jasne porušuje ľudské práva, konkrétne zákaz svojvoľne zbavovať ľudí ich práva na život.

Dokonca aj v ozbrojených konfliktoch môžu byť útoky namierené len na ľudí, ktorí sa aktívne zúčastňujú na nepriateľských akciách. Nie každý člen konfliktnej strany môže byť cieľom zákonných akcií. USA ignorujú tento princíp medzinárodného humanitárneho práva. Vo svojej politike a praxi USA akceptujú oveľa širšie chápanie toho, kto môže byť legitímnym vojenským cieľom, čím sú v rozpore so základným princípom medzinárodného humanitárneho práva – chrániť civilistov za každých okolností.

Ľudské práva platia všeobecne, pričom USA ich v kontexte globálneho boja proti terorizmu opakovane porušujú. V Jemene by pri útokoch bezpilotných lietadiel nezahynuli žiadni civilisti, ak by Nemecko bránilo vo využívaní nemeckého územia na takéto útoky. Faisal (žalobca) vo vyhlásení pre nemeckú vládu povedal: „Bez Nemecka by môj švagor a môj synovec boli stále nažive. Bez Nemecka by USA nemohli vykonávať nálety v Jemene a Nemecko musí zabrániť USA, aby využívali Ramstein a prinášali mojej krajine smrť a skazu.“ Tým, že nemecká vláda nezabránila použitiu Ramsteinu na takéto útoky, nesie čiastočnú zodpovednosť za nezákonné používanie bezpilotných lietadiel USA. Nemecko porušuje svoje ústavné a ľudskoprávne záväzky na ochranu života, pretože neprijalo primerané opatrenia, aby zabránilo USA využívať svoje základne a zariadenia na nemeckom území na útoky bezpilotných lietadiel.

Čo chcú žalobcovia dosiahnuť?

Rodina bin Ali Jaber utrpela veľké straty. Zároveň oni a mnohí ďalší Jemenčania dodnes žijú v neustálom strachu z ďalších útokov dronov, preto žiadajú ukončiť nezákonné a ničivé útoky amerických bezpilotných lietadiel v Jemene.

Rodina bin Ali Jaber vyzýva Nemecko, aby prevzalo právnu a politickú zodpovednosť za vojnu s americkými dronmi v Jemene a zakázalo používanie základne Ramsteinu na tento účel. Žalobcovia Faisal, Ahmed Saeed a Khaled Mohmed bin Ali Jaber už svojou žalobou dosiahli jeden cieľ: po prvýkrát boli obete útokov dronov vypočuté súdom v Nemecku. Bez ohľadu na to, ako prípad pokračuje, žaloba, ktorú podali, prispieva k dlho očakávanej politickej diskusii o úlohe Nemecka pri útokoch amerických bezpilotných lietadiel.

Prípad Bin Ali Jaber vs. Nemecko - konkrétne právne kroky. O čo ide v žalobe?

V októbri 2014 Faisal bin Ali Jaber s dvomi rodinnými príslušníkmi inicioval súdne konanie na správnom súde a žaloval nemeckú vládu zastúpenú ministerstvom obrany. Ministerstvo obrany má sídlo v Bonne, v rámci ktorého je prvou sťažnosťou poverený správny súd v Kolíne nad Rýnom. Žalobcovia sa preto najskôr obrátili na daný súd (Verwaltungsgericht Köln), čím sa tento prípad zapísal do histórie ako „prvý prípad, keď súd v krajine poskytujúcej vojenskú alebo technickú podporu americkému programu bezpilotných lietadiel umožnil prejednanie takéhoto prípadu.“ Traja žalobcovia žiadali Nemecko, aby zastavilo využívanie základne Ramstein na útoky bezpilotných lietadiel, ktoré porušujú medzinárodné právo a zastavilo využívanie satelitnej prenosovej stanice. Útoky dronmi právne analyzovali a žalobu pripravili dve mimovládne organizácie - Európske centrum pre ústavné a ľudské práva (ECCHR) a britská organizácia pre ľudské práva Reprieve. ECCHR sa zaoberá právnymi otázkami, týkajúcimi sa útokov dronmi po celom svete od roku 2010 a britská mimovládna organizácia Reprieve niekoľko rokov pôsobí a rieši rôzne prípady v Jemene.

V máji 2015 prvoinštančný súd v Kolíne nad Rýnom potvrdil, že Ramstein hrá dôležitú úlohu v americkej vojne s dronmi. Súd však prišiel k záveru, že Nemecko neporušilo zákonné ustanovenia súvisiace s útokmi amerických dronov a nemecká vláda nemá povinnosť zakázať USA, aby využívali Ramstein na nálety dronov v Jemene. Hoci súd zamietol oba tieto opravné prostriedky ako vec vnútroštátneho a medzinárodného práva, je dôležité, že zistil, že žalobcovia, hoci sú občanmi iného štátu, majú právo na podanie žaloby v Nemecku. Vo svojom rozhodnutí z roku 2015 súd citoval „právo na život“ a „právo na fyzickú integritu“, zakotvené v článku 2 ods. 2 nemeckej ústavy, známej aj ako Grundgesetz (GG) alebo základný zákon. Tým, že súd umožnil pokračovať v nárokoch žalobcov, predbežne schválil extrateritoriálne uplatnenie tohto ústavného práva vzhľadom na spojenie Nemecka so smrtiacimi leteckými útokmi. Žalobcovia teda spadajú pod ochranu nemeckého základného zákona, pretože sú priamo a negatívne ovplyvnení konaním Nemecka, konkrétne tým, že krajina aktívne umožňuje používanie základne Ramstein a nebráni nezákonným činom, ktoré sa tam uskutočňujú. Okrem toho články 2 a 25 základného zákona vyžadujú, aby nemecká vláda zabránila porušovaniu medzinárodného práva na nemeckom území.

Po tom, čo trojica v roku 2015 neuspela na prvoinstančnom správnom súde v Kolíne nad Rýnom a súd v máji 2015 žalobu zamietol, sa žalobcovia v auguste 2015 odvolali proti tomuto rozhodnutiu na Vyšší správny súd v Severnom Porýní-Vestfálsku v Münsteri. Predsedajúci sudca Wolf Sarnighausen povedal, že musí úlohu základne aj spoluzodpovednosť Nemecka preskúmať z hľadiska súladu s nemeckou ústavou aj s medzinárodným právom a dodal, že proces bude zložitý. 

Vyšší správny súd vydal rozsudok po dlhých štyroch rokoch. V marci 2019 tento súd rozhodol, že nemecká vláda musí aktívne zabezpečiť, aby americké aktivity mimo základne Ramstein boli v súlade s medzinárodným právom proti svojvoľnému zabíjaniu. Súd taktiež zistil, že nemecká vláda nedostatočne splnila svoju základnú povinnosť chrániť životy žalobcov pred útokmi dronov, ktoré porušujú medzinárodné právo. Len tvrdenie nemeckej vlády, že nie je dôvod pochybovať o súlade amerických bezpilotných misií s medzinárodným právom, je nedostatočné. Súd rozhodol, že nemecká vláda bude musieť podniknúť konkrétne kroky, aby zabezpečila, že Ramstein, keďže sa nachádza na nemeckej pôde, sa bude využívať iba na misie, ktoré sú v súlade s medzinárodným právom. V rozhodnutí súd uviedol, že dostupné dôkazy naznačujú, že základňa stále zohráva „ústrednú úlohu“ pri prenose údajov o riadení letu používaných pri útokoch dronmi v Jemene. Vo svojom rozsudku dal teda súd za pravdu navrhovateľom z Jemenu v niekoľkých kľúčových aspektoch. Napriek tomu tento rozsudok nestačil na úplný zákaz útokov z americkej základne Ramstein.

Nemecká vláda sa proti rozhodnutiu odvolala, o čom pojednával Spolkový správny súd v Lipsku a v novembri 2020 zrušil predchádzajúce rozhodnutie. Usúdil, že súčasné diplomatické vzťahy Nemecka so Spojenými štátmi postačujú na to, aby útoky amerických dronov z Ramsteinu boli v súlade s medzinárodným právom a potvrdil rozhodnutie z roku 2015. Inak povedané, diplomatické úsilie nemeckej vlády vo vzťahu k Spojeným štátom ohľadom útokov má byť dostatočné bez ohľadu na to, či americké misie bezpilotných lietadiel porušili medzinárodné právo. Rozhodnutie dospelo k záveru, že v prípade neexistuje žiadne priame spojenie s Nemeckom a uvádza, že prenos údajov o letovej kontrole zo základne dostatočne nepotvrdil jeho úlohu pri náletoch. Dané rozhodnutie poškodilo predchádzajúce víťazstvá žalobcov, pretože poskytlo Spojeným štátom carte blanche na pokračovanie v útokoch dronov z Ramsteinu bez možnosti intervencie Nemecka.

Okamžité odvolanie na ústavný súd

Tieto kolísavé rozhodnutia poskytli základ pre okamžité odvolanie na Spolkový ústavný súd: najvyšší ústavný súd poverený výkladom základného zákona (ústavy). Dňa 23. marca 2021 podali dvaja jemenskí muži sťažnosť na nemeckom federálnom ústavnom súde (Bundesverfassungsgericht) otvárajúcu cestu rozhodnutiu, ktoré môže ovplyvniť ostatné letecké základne, ktoré v súčasnosti používajú Spojené štáty na útoky bezpilotných lietadiel v regióne MENA. Táto ústavná výzva v Nemecku môže zmeniť celkové podmienky vojenskej prítomnosti USA nielen v Nemecku, ale aj v iných krajinách. „Nemecko musí urobiť viac pre ochranu práva rodiny Jaberovcov na život,“ uviedol vo vyhlásení Andreas Schüller, vedúci tímu ECCHR pre medzinárodné zločiny a zodpovednosť. Nebezpečenstvo, ktoré predstavujú útoky dronov cez Ramstein, nebolo odvrátené, preto vo svojej sťažnosti žalobcovia tvrdili, že:

  • súd mal zaviazať nemeckú vládu, aby urobila viac na ochranu práva žalobcov na život;

  • význam základne Ramstein pre útoky amerických bezpilotných lietadiel v Jemene je oveľa väčší, ako súd predpokladá; a

  • rozsah, v akom útoky amerických dronov porušujú medzinárodné právo, nebol dostatočne vyhodnotený.

Tvrdenia žalobcov majú okrem medzinárodného práva značnú podporu aj v nemeckom ústavnom práve. Ako už bolo uvedené, v článku 2 ods. 2 základného zákona sa ustanovuje právo „každého človeka...na život a fyzickú integritu“, pričom „sloboda osoby [musí byť] nedotknuteľná“. Správny súd v Kolíne nad Rýnom pôvodne posudzoval toto právo extrateritoriálne. Rovnako presvedčivé je však vlastné začlenenie medzinárodného práva do článku 25 základného zákona. Toto ustanovenie objasňuje, že medzinárodné právo je „neoddeliteľnou súčasťou federálneho práva“, ktoré „má prednosť“ pred vnútroštátnym právom. Vzhľadom na túto podriadenosť je Spolkový ústavný súd povinný brať do úvahy medzinárodnoprávne nástroje, ktoré ešte neboli posúdené nižšie postavenými súdmi.

Ústavný súd bude napríklad pravdepodobne vychádzať z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorý Nemecko ratifikovalo. Podľa článku 6 tejto zmluvy „každá ľudská bytosť má právo na život“ bez svojvoľného pozbavenia. Toto právo podľa medzinárodného práva preto dopĺňa a podporuje nemecké ústavné právo podľa základného zákona.

Inými slovami, aj keby žaloba žalobcov podľa domáceho ústavného práva neuspela, záväzky Nemecka podľa medzinárodného práva môžu túto medzeru pravdepodobne preklenúť, vzhľadom na to, že ústava obsahuje tieto záväzky. Aby však táto logika fungovala, Spolkový ústavný súd musí najskôr nájsť dostatočné prepojenie medzi navrhovateľmi a Nemeckom, aby boli navrhovatelia extrateritoriálne chránení ústavou. Súd sa môže buď priamo odvolať na rozhodnutie správneho súdu v Kolíne nad Rýnom, alebo samostatne uznať úlohu Nemecka v týchto nezákonných útokoch.

Zatiaľ nie je jasné, kedy bude federálny ústavný súd posudzovať posledné odvolanie. Cieľom odvolania je dosiahnuť, aby Nemecko priznalo, že tieto útoky bezpilotnými lietadlami sú nezákonné, a vzhľadom na to aby odoprelo Spojeným štátom prístup k Ramsteinu s cieľom predísť ďalším útokom.

Popieranie

Rovnako ako USA, aj Nemecko sa rozhodlo skryť za múr mlčania: odmietajú odpovedať na otázky politikov, novinárov a právnikov o ich úlohe pri útokoch bezpilotných lietadiel. Vlády Spojených štátov amerických a Nemecka význam základne dlhodobo bagatelizujú a priamym otázkam na jej úlohu v dronovom programe sa vyhýbajú.

Reakciou nemeckej vlády bolo spočiatku popretie akejkoľvek znalosti alebo zodpovednosti za smrť týchto, ako aj iných civilistov pri útokoch amerických bezpilotných lietadiel. Nemecké ministerstvo obrany niekoľkokrát uviedlo, že nevie o tom, že by Ramstein pomáhal v náletoch amerických dronov. Washington tvrdí, že z Nemecka jeho drony nelietajú, ani nie sú odtadiaľ riadené či kontrolované a že USA drony nasadzujú na likvidáciu radikálov a teroristov najmä v islamských štátoch. 

Nemecké noviny Der Spiegel označili žalobu Jemenčanov za „výbušnú a vysoko politickú“. Americká armáda uviedla, že Ramstein sa používa na „plánovanie na operačnej úrovni, monitorovanie a hodnotenie pridelených vzdušných misií v celej Európe a Afrike“, ale nie na vypúšťanie alebo prevádzkovanie bezpilotných lietadiel zapojených do „protiteroristických aktivít“.

Zneužívanie dronov v USA vo „vojne proti terorizmu“ odhaľuje pozostatok hegemónie

Spojené štáty prvýkrát použili drony v širokom meradle na cielené zabíjanie členov Al-Káidy a iných podozrivých za bývalého prezidenta Georgea W. Busha. USA už roky používajú drony na boj proti terorizmu v Afrike, na Strednom východe a v pakistansko-afganskej pohraničnej oblasti.

V skutočnosti zneužívanie diaľkovo ovládaných bezpilotných lietadiel Washingtonom, o ktorých Spojené štáty tvrdia, že sú protiteroristickými zbraňami, ale ktoré sa čoraz viac stávajú skôr „vražednými zbraňami“ civilistov, opäť raz odhalilo hegemónnu nadvládu USA. Tragédie, spáchané Spojenými štátmi, pri ktorých zahynulo mnoho civilistov, sa stali nespočetnekrát. V decembri 2013 útok amerického bezpilotného lietadla omylom zasiahol svadobnú hostinu v provincii al-Bayda na juhovýchode Jemenu, pričom zabil až 11 jemenských civilistov a 21 ďalších zranil. Hovorkyňa ľudskoprávnej organizácie Reprieve uviedla, že len na prelome rokov 2017 a 2018 zasiahlo Jemen päť amerických vzdušných úderov. Pri nich podľa nej zahynulo a utrpelo zranenia viacero civilistov vrátane detí. Jemen nie je ale ani zďaleka jediným cieľom amerických leteckých útokov v posledných rokoch.

Spojené štáty podobne zaútočili na ďalšie krajiny v regióne vrátane Pakistanu a Afganistanu pod zámienkou zničenia teroristických buniek, no zabili pri tom tisíce nevinných civilistov. V marci 2011 zahynulo pri náletoch amerických bezpilotných lietadiel na severozápadnú pakistanskú kmeňovú oblasť Severný Waziristan viac ako 40 ľudí. Od roku 2004 Investigative Bureau of Journalism odhaduje, že len v pakistansko-afganskej pohraničnej oblasti došlo k 383 útokom amerických bezpilotných lietadiel. O život prišlo najmenej 2 300 ľudí, medzi nimi 416 civilistov. V roku 2020 bolo svedkom bezprecedentného nárastu leteckých útokov aj Somálsko, pri ktorých „cenu zaplatili“ civilisti.

Mnohí si určite pamätajú na minuloročný prípad, keď pri útoku amerického bezpilotného lietadla koncom augusta 2021 v afganskom hlavnom meste Kábul, ktorý sa údajne zameriaval na teroristov, bolo zabitých 10 nevinných civilistov vrátane 7 detí. Americký generál pod tlakom verejnej mienky doma aj v zahraničí nazval toto krviprelievanie „tragickou chybou“, ale očividne to bola len posledná z množstva takýchto chýb, ktorých sa Spojené štáty dopustili za posledných 20 rokov vo svojej takzvanej vojne proti terorizmu, ktorá zahŕňa obrovské množstvo nevinných civilných obetí, spôsobených americkými dronmi. Hoci sa americká armáda nakoniec ospravedlnila za smrteľnú chybu z 29. augusta, nielen Afganci sú znepokojení, že Spojené štáty sa podľa všetkého „snažia všetko ukončiť ospravedlnením.“ Pentagon totiž oznámil, že žiadny vojenský personál nebude čeliť disciplinárnemu konaniu za útok bezpilotného lietadla v Kábule. A to môže byť len špička ľadovca, keďže mnohé úmrtia zostávajú nehlásené.

Organizácie pre ľudské práva ako Amnesty International obviňujú USA z porušovania medzinárodného práva. Washington sa však vidí v cezhraničnej vojne proti terorizmu – konflikte s Al-Káidou a jej spojencami, nie s konkrétnymi krajinami. V takýchto konfliktoch sa za legitímne ciele považujú osoby priamo zapojené do bojov. Preto USA tvrdia, že zabitie takejto osoby by neporušilo medzinárodné právo. Jedným z primárnych argumentov stojacim za čoraz rozšírenejším používaním bezpilotných lietadiel je pre Washington zníženie vojenských strát. Znížiť riziká pre vlastných vojakov a zároveň ignorovať bezpečnosť civilistov v iných krajinách vystihuje hegemónnu a egoistickú logiku Washingtonu. Z právneho hľadiska tieto útoky dronov predstavujú vážne porušenie medzinárodného práva. Americká armáda často vykonávala útoky bezpilotnými lietadlami bez toho, aby dôkladne rozlišovala medzi civilistami a militantmi a v niektorých prípadoch bolo zabitých oveľa viac civilistov ako „cieľov“. Takéto praktiky sú zároveň v rozpore so zásadami rozlišovania a proporcionality zakotvenými v medzinárodnom práve.

Reiner Braun, šéf nemeckého krídla Medzinárodnej asociácie právnikov proti jadrovým zbraniam poznamenal, že veľká časť útokov amerických bezpilotných lietadiel zasiahla krajiny, ktorým Washington nikdy nevyhlásil vojnu, ako sú Somálsko, Jemen, Líbya a Pakistan, pričom útoky označil za hrubú inváziu do ich národnej suverenity.

Samotný trh s dronmi, ktorý mal v roku 2019 hodnotu 10,53 miliardy dolárov, je však veľmi výnosný a rýchlo rastie.  Odhaduje sa, že do roku 2027 trh dosiahne 23,78 miliardy dolárov, čo je sotva prekvapivé číslo, keďže sa už používa približne 30 000 vojenských bezpilotných lietadiel.

Hoci utrpenie civilistov spôsobené útokmi bezpilotných lietadiel zo strany USA vyvolalo pochybnosti a kritiku v Spojených štátoch aj mimo nich, Biely dom neustále podceňoval opakované tragédie. V roku 2016, pod tlakom verejného pobúrenia, administratíva Baracka Obamu podpísala výkonný príkaz, ktorý od spravodajských služieb vyžaduje, aby zverejňovali počet obetí civilistov pri útokoch bezpilotných lietadiel mimo vojnových oblastí.

Napriek širokej opozícii bývalý prezident USA Donald Trump v roku 2019 odvolal politiku svojho predchodcu s tým, že toto pravidlo je nadbytočné a rušivé a na začiatku marca 2019 ukončil zverejňovanie úmrtí civilistov, pričom povolil americkej tajnej službe, aby tajila počty civilných obetí svojich útokov dronov. Tento krok vyvolal obrovskú vlnu kritiky mnohých ochrancov ľudských práv. 

Prvými známymi útokmi terajšieho prezidenta Joea Bidena bola séria útokov bezpilotných lietadiel proti aš-Šabáb v júli 2021 v Somálsku. Napriek zníženiu ich počtu najmenej dva útoky, uskutočnené pod vedením Bidena, zabili civilistov, vrátane neslávne známeho útoku z 29. augusta 2021 v Kábule, pri ktorom až 100 % obetí tvorili civilisti. Bidenova administratíva zatiaľ neuviedla, či sa vráti k usmerneniu pre útoky z Obamovej éry, alebo vypracuje novú politiku s prísnejšími pravidlami, najmä pokiaľ ide o otázku úmrtí civilistov. Vyriešenie prípadu útoku dronu v Kábule je však výhražným znakom toho, že zatiaľčo sa Biden zaviazal preskúmať účinnosť a dopad útokov dronov, dlhodobý mechanizmus sebaospravedlňovania zostáva zakorenený. Bez sankcií za činy, ktoré vedú k úmrtiam civilistov, je ťažké veriť, že sa veci zlepšia.

Bidenova administratíva by mala prinajmenšom čo najskôr obnoviť zverejňovanie mesačných súhrnov vzdušných síl, ktoré Trump prerušil. Tieto by mali byť tiež komplexnejšie, aby zahŕňali všetky typy lietadiel vrátane helikoptér a ďalších zložiek americkej armády. Treba priznať, že útoky dronov nepredstavujú až taký vysoký počet celkových náletov v USA. Najnovšie štatistiky spoločnosti Airwars naznačujú, že od nástupu Bidena do úradu došlo k 25 americkým náletom v Iraku a 14 v Sýrii, pričom väčšinu z nich uskutočnili konvenčné lietadlá, nie drony.

Bezpilotné lietadlo MQ-1, fotografia z kampane pre nábor operátorov dronov
Bezpilotné lietadlo MQ-1, fotografia z kampane pre nábor operátorov dronov (zdroj: USAF Leslie Pratt )

„Najmä drony sú však vo svojej podstate nerozlišujúcou zbraňou a v našom svete nemajú miesto,“ povedala Medea Benjaminová, spoluzakladateľka aktivistickej skupiny Code Pink, ktorá pravidelne cestuje do krajín, na ktoré sa zameriavajú útoky dronov. USA by mali prestať používať ozbrojené bezpilotné lietadlá a pracovať prostredníctvom OSN na vypracovaní multilaterálnej zmluvy, ktorá by ich úplne zakázala, s plným uznaním zodpovednosti USA za rozpútanie tohto teroru na ľudstve. Existuje kampaň za zrušenie autonómnych zbraní, ale tá nezachádza dostatočne ďaleko. Zdá sa, že Biden pokračuje vo vývoji rôznych bezpilotných lietadiel, ktoré budú stále viac riadené umelou inteligenciou (AI), až kým neprekročíme prah útokov plne riadených AI. Aktivisti taktiež žiadajú, aby Kongres vyšetril počet a identitu ľudí, zabitých americkými bezpilotnými lietadlami od roku 2001 a poskytol im primerané odškodnenie. Východiskovým bodom pre finančnú kompenzáciu pre obete útokov dronov sa odporúča odškodné (3 milióny dolárov) vyplatené rodine talianskeho humanitárneho pracovníka, ktorý bol náhodne zabitý pri útoku amerického bezpilotného lietadla v januári 2015. V posledných rokoch bolo odškodné obetiam amerických útokov v Iraku a Afganistane minimálne – v roku 2019 sa pohybovali od 131 USD do 35 000 USD za incident.

Spojené štáty by mali vykonať reparácie nielen prostredníctvom finančnej kompenzácie, ale aj vo forme likvidácie vojenských systémov, ktoré spôsobujú toľko utrpenia, vysídľovania a zmätku. Mali by taktiež uznať zodpovednosť za každý útok amerických bezpilotných lietadiel, ktorý zabil civilistov a zverejniť všetky podrobnosti o okolnostiach a obetiach každého útoku. Zároveň by sa mali ujať vedenia v presadzovaní medzinárodnej zmluvy o zákaze ozbrojených dronov.

Každopádne je stále zrejmé, že Spojené štáty sa naďalej spoliehajú na vojenské základne v Európe pri prevádzkovaní a nasadzovaní bezpilotných lietadiel v regióne MENA. Okrem nemeckého Ramsteinu napríklad aj Taliansko hostí americkú leteckú základňu na Sicílii, známu ako námorná letecká stanica Sigonella, ktorá povolila útoky amerických bezpilotných lietadiel na Líbyu. V Nemecku sa nachádza aj ďalšia americká základňa známa ako „Africom“ (americké velenie pre Afriku), ktorá sa podieľala na útokoch USA na Somálsko.  Zatiaľ čo bývalý prezident Trump v auguste 2020 oznámil plány na zníženie počtu amerických vojakov umiestnených v Nemecku, prezident Biden toto stiahnutie pozastavil.

Význam rozhodnutia v Nemecku a mimo neho

Bez ohľadu na výsledok bude mať rozhodnutie Ústavného súdu Nemecka vplyv na aktivity amerických bezpilotných lietadiel v regióne, a možno je to začiatok obmedzenia pre pokračujúce porušovanie medzinárodného práva USA.

Ak žalobcovia zvíťazia, súd by mohol zakázať použitie základne Ramstein na činnosť amerických dronov, čo by malo za následok destabilizáciu súčasných leteckých útokov USA. Keďže Ramstein je najväčšou americkou leteckou základňou mimo Spojených štátov a high-tech srdcom amerického programu bezpilotných lietadiel, uzavretie základne by mohlo vážne ohroziť operácie amerických bezpilotných lietadiel v regióne MENA.

Rozhodnutie Spolkového ústavného súdu by mohlo ustanoviť základ európskej účasti na týchto útokoch. Ak by Nemecko zaujalo silnejšiu pozíciu voči Spojeným štátom a obmedzilo účasť základne Ramstein na ďalších útokoch bezpilotných lietadiel, rozhodnutie by mohlo mať významný domino efekt. Mohlo by to slúžiť ako signál pre iné európske štáty, že môžu a musia čeliť nezákonným útokom amerických dronov uzavretím svojich domácich základní pre použitie Spojenými štátmi. V konečnom dôsledku, aj s pomocou využitia svojich bilaterálnych vzťahov so Spojenými štátmi, Nemecko a ďalšie európske štáty by mohli týmto začať proces zvrátenia vlny útokov amerických dronov a porušovania medzinárodného práva.

Politicky chúlostivá otázka v najsilnejšej európskej ekonomike

„Nemecká vláda by mohla použiť politické opatrenia. Ak existujú dôkazy, že USA porušili medzinárodné právo na nemeckom území, nemecká vláda by mohla požadovať, aby USA tieto činy zastavili,“ povedal Andreas Zimmermann, profesor medzinárodného práva na Univerzite v Postupime. Na to však musí o tom nemecká vláda vedieť.

Napriek rozhodnutiu Správneho súdu v Münsteri z roku 2019 vláda USA tvrdí, že takéto vyzbrojené a vzdialené lietadlá nelietajú a ani nie sú kontrolované z amerických základní v Nemecku. Nemecká vláda sa ani nikdy na to konkrétne nepýtala Washingtonu, čím dala Amerike príležitosť vyhnúť sa problému. Hlavnou otázkou je, či by tieto operácie boli možné bez americkej technológie so sídlom v Nemecku? „Bez analýzy, hodnotenia rizika a vyhodnotenia, či ide o cieľovú osobu alebo nie, by sa útoky nemohli neuskutočniť,“ povedal Marcel Dickow z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti v Berlíne.

Bolo by žiaduce, keby nemecká vláda otvorene požiadala USA o konkrétnejšie informácie týkajúce sa programu dronov. Napriek tomu je to vnímané ako politicky chúlostivá otázka. Čo urobíte proti spojencovi, ktorý porušuje medzinárodné právo z vášho vlastného územia? Američania sú najdôležitejším strategickým partnerom Nemecka. Takého partnera len tak ľahko nespochybníte, najmä ak používate rovnaké nástroje a hodnoty v spoločnej vojne proti medzinárodnému terorizmu. Preto oveľa viac ako protest za zatvorenými dverami nemožno po politickej línii očakávať.

Právne postavenie Američanov na vojenských základniach v Nemecku

Právne postavenie Američanov, umiestnených v Nemecku, sa riadi osobitnými medzinárodnými dohodami vrátane Dohody o štatúte ozbrojených síl NATO (Status of Forces Agreement – SOFA). Osoby umiestnené na amerických základniach alebo postoch musia dodržiavať nemecké zákony, avšak to, či nemecké orgány využijú svoju právomoc, závisí od okolností prípadu. Podľa Dohody SOFA, ktorá upravuje rozmiestnenie amerických jednotiek v Nemecku od 50. rokov 20. storočia, „vojenské sily a civilný personál môžu v poskytnutých priestoroch prijímať potrebné opatrenia na uspokojivé plnenie svojich obranných povinností.“ A to sa vzťahuje podľa amerického právneho výkladu na útoky dronov.

Hoci odhalenie útokov vyvolalo v Nemecku kontroverzie, Berlín má len malý politický priestor na to, aby napadol USA. Ale aj keby sa Nemecko domnievalo, že došlo k porušeniu medzinárodného práva, pre Berlín by bolo ťažké podniknúť právne kroky, pretože sa uplatňuje jurisdikcia USA. Nemecký profesor medzinárodného práva Andreas Zimmermann povedal, že nemecká vláda by mohla vypovedať Dohodu o štatúte síl, „bolo by to však obrovské politické rozhodnutie, ktoré by spochybnilo celú alianciu.“

Čo z prípadu Ramstein vyplýva pre Slovensko?

Najnovšie odvolanie jemenských občanov, ktorým útok dronu z americkej základne Ramstein v Nemecku zabil príbuzných,  vychádza z dlhého právneho súboja, ktorý si zaslúži náležitú pozornosť aj vzhľadom na vágne ustanovenia nachádzajúce sa v pripravenej Dohode o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických.

Táto prípadová štúdia dokazuje, že vzhľadom na to, že ustanovenia návrhu bilaterálnej obrannej Dohody medzi SR a USA nie sú partnersky obojstranne vyvážené pre obe zmluvné strany a absentuje aj akýkoľvek prvok reciprocity, v žiadnom prípade nemôže ísť o dohodu o spolupráci, založenú len na vzájomnej dôvere, aby bolo možné predísť problémom, ktoré vyplývajú z praxe štátov s dlhodobejšími skúsenosťami s prítomnosťou amerických vojsk na svojom území. Navyše trestná právomoc nemeckých súdov voči osobám na leteckej základni Ramstein je silnejšia ako tá, ktorá je vyrokovaná v slovenskej bilaterálnej obrannej dohode s USA. Do úvahy treba brať aj značné rozdiely v kvalite a efektívnosti nemeckého a slovenského súdneho systému. Nehovoriac o tom, že ani politické nástroje ekonomicky najsilnejšej krajiny Európy, akou je Nemecko, nestačia na to, aby boli vykonané jednoznačné právne kroky napriek evidentnému porušovaniu medzinárodného práva na jeho území. Preto spoliehať sa na vyriešenie takéhoto (a podobných) sporu prostredníctvom konzultácií, či na automatické rešpektovanie záväzkov, vyplývajúcich z medzinárodných dohôd, ako vyplýva z ustanovení obrannej Dohody, bez možnosti obrátiť sa na medzinárodný orgán, je nielen nezodpovedné, ale aj extrémne nebezpečné pre záujmy nášho štátu.   

Iveta Kompišová

Iveta Kompišová

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Blog sa venuje: 1. Štátnej správe v SR - najmä potrebe zmeny spôsobu výberu štátnych zamestnancov, ktorý je kľúčový pre efektívne fungovanie štátnej správy a tohto štátu všeobecne. Riešením je vytvorenie centralizovanej inštitúcie na výber štátnych zamestnancov, napr. po vzore EÚ úradu EPSO. Pri spracovaní týchto tém využívam svoje skúsenosti z 15 ročného pôsobenia v rôznych orgánoch štátnej správy. 2. Šíreniu mierovej osvety za účelom podpory mierových vzťahov medzi štátmi, či informovaní o inšpirujúcich osobnostiach v oblasti pacifizmu. Zoznam autorových rubrík:  štátna správa Ištátna správa IImierová agenda

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Skryť Zatvoriť reklamu