Hora Columbia, Kolorádo
Hora Columbia sa nachádza v pohorí Sawatch (Sawatch Range) Skalnatých hôr (Rocky Mountains) a dosahuje výšku 4 291 metrov. Nesie meno slávnej univerzity zo štátu New York a spolu s horami Harvard, Oxford, Princeton a Yale tvoria obľúbené Univerzitné štíty (Collegiate Peaks).
Na výlet som vyrazil neskoro a náročnou lesnou cestou som sa dostal na parkovisko až tesne pred obedom. Parkovisko bolo takmer zaplnené, ale kedže počet miest na parkovanie nepresahoval dvadsať, neobával som sa návalu turistov. Počasie ani náhodou nepripomínalo studené ráno pred siedmimi dňami, keď som z rovnakého miesta vyrážal na horu Harvard. Obloha bola síce tiež bez oblakov, ale teplota sa teraz štverala ku 25 stupňom. Prekonať začiatok trasy, na ktorej sa podľa turistického sprievodcu nič nedeje, bolo v teple veľmi náročné.
Asi po hodine intenzívneho stúpania som sa ocitol na odbočke ku hore Columbia, čo bolo skôr ako pred týždňom. Pravdepodobne to bolo preto, že v lese sa roztopili všetky záveje, ktoré ma pred týždňom výrazne spomaľovali. Na odbočke som stretol oddychujúceho turistu, čo ma potešilo, lebo som teda nebol jediný opozdilec. On však na rozdiel odo mňa plánoval v horách prenocovať. Nestrácal som teda čas a pustil som sa k úpätiu Columbie. Chodník ešte chvíľu viedol lesom, kde som trochu zablúdil, ale naštastie som stretol ľudí, vracajúcich sa z vrcholu, ktorí mi ukázali správny smer.
Výstup na horu Columbia bol počas niekoľkých sezón zakázaný kvôli zlému stavu chodníka. Dobrovoľníci intenzívne pracovali na vybudovaní novej trasy nad hranicou lesa, ktorú sprístupnili verejnosti iba pred rokom, a tak nájsť správnu trasu lesom k nej nebolo vždy jednoduché.
Chodník lesom náhle skončil na úpätí hory pri obrovskom kamennom poli, ktoré bolo z časti prekryté snehom. Prechod cez sneh mi uľahčili moji predchodcovia, v ktorých stopách som sa dostal na jeho druhú stranu. Tu sa začal kvalitný novovybudovaný chodník, ktorý stúpal v serpentínach po západnom a neskôr južnom úbočí k vrcholu.
Teplota klesla a na oblohe sa objavili prvé mraky, ktoré robili výstup znesiteľnejším. Aj napriek tomu som postupoval iba veľmi pomaly, musel som často oddychovať a zhlboka dýchať. Stretol som jedného zostupujúceho turistu a kedže už boli dve hodiny, predpokladal som, že to bol posledný človek, ktorého uvidím.
Popri chodníku sa na kameňoch vyhrievali svište a všade kvitli divé kvety. Najviac ma zaujali žlté iskerníky a modrí nebeskí piloti, ktoré pokrývali veľké plochy úbočia. Ich farbami akoby príroda oznamovala, kto bude víťaz práve prebiehajúceho nespravodlivého konfliktu. Okrem žltých a modrých kvetov som si všimol aj miniatúrne biele kvietky floxu (Phlox condensata), ktorý rastie vo vysokých nadmorských výškach v Kalifornii, Nevade a Koloráde.
Po hodinovom stúpaní a zdolaní štyridsiatich piatich serpentín sa novovybudovaný chodník zrazu náhle skončil a ja som sa ocitol na strmom úbočí ďaleko pod vrcholom. Úbočie bolo značne poškodené eróziou a stúpanie po ňom bolo veľmi namáhavé. Často som sa šmýkal a potkýňal a trvalo mi to ďalšiu hodinu, kým som sa dostal na hrebeň. Na moje prekvapenie, k vrcholu ešte viedla dlhá cesta po ňom. Boli už štyri hodiny, a tak som nestrácal čas a vyrazil som vpred. Spočiatku chodník mierne klesal, neskôr opäť stúpal. A čoskoro bolo treba začať liezť po skalách. Medzi skalami pod vrcholom kvitli miniatúrne nezábudky. Nie je to prvý krát, čo som pozoroval tieto kvety v horách v Koloráde, ale ešte ani raz som ich nevidel v takejto nadmorskej výške a v takom množstve.
Po zdolaní falošného vrcholu a lezení po skalách som sa ocitol po piatich hodinách únavného stúpania na vrchole. Potešilo ma, že tam oddychovali traja turisti, takže som sa necítil osamote. Výhľad z vrcholu je naozaj pôsobivý: severne odo mňa sa vypínali hory Harvard a Oxford a južne Yale a Princeton. Cítil som sa skoro ako na dni otvorených dverí, keď univerzity lanária maturantov na ich štúdia. Som hrdý, že som sa mohol postaviť na všetkých päť vrcholov. Hora Columbia uzatvára z východu jedinečné údolie s vysokohorským jazerom Bear Lake - Horn Fork Basin. Pohľad na toto údolie z vrcholu bol očarujúci.
Obloha sa zaťahovala, ale hoci to nevyzeralo na búrku, oddýchol som si na vrchole iba krátko a radšej som sa pobral na cestu naspäť. Zostup z hrebeňa ku novovybudovanému chodníku bol rovnako namáhavý ako výstup. Postup po nestabilnom svahu a skalách si vyžadoval trpezlivosť. Naštastie mi ho spríjemňoval pohľad na majestátnu horu Yale, ktorá sa týčila na druhej strane údolia. Zostup po novom chodníku a návrat cez les prebehli hladko (tentokrát s dostatočnou zásobou vody) a na parkovisku som bol po siedmich hodinách túry.
