V starovekej gréckej literatúre sa spomínajú mená ôsmych kyklopov: Argés, Brontés, Elatreus, Euryalos, Halimedes, Polyfémos, Steropés a Trakhios. Hoci mali božský pôvod, osud sa s ich krásou zlomyseľne zahral. To, čo im pridal na sile a výške, im ubral na zmysloch. Narodili sa len s jediným okom uprostred čela.
Boli to takí ťažkí fešáci, že v celej krajine nimi strašili malé dievčatká a báli sa ich aj krásne a zvodné nymfy.
Ako vznikol mýtus o bytosti s jedným okom ? Robert Graves predpokladá, že za to môže znak slnka v tvare sústredených kruhov, ktoré nosili vytetované na čele jeho vyznavači - starovekí kováči. No možno aj na základe skutočnosti. Lekári zaznamenali narodenie detí s jedným obrovským okom.
Polyfémos / Πολύφημος sa stal nesmrteľným vďaka hosťovaniu v Homérovej Odyssei. Narodil sa mame vodnej nymfe Thóse a tatovi bohu mora Poseidónovi. Hoci mal len tri prsty na každej ruke, kyjak väčší než on sám udržal ako pierko. Jediným jeho smrteľne zraniteľným miestom bolo jeho oko.
Ithacký kráľ Odysseus, prefíkaný vynálezca trójskeho koňa na neho nespomína rád. Na svojej bleskovej, len desaťročie trvajúcej ceste domov z Trójskej vojny ho skoro pri Aci Trezza na Sicílii pažravo zožral aj s chlpmi a posádkou.
Unavení z plavby našli jaskyňu vysoko v horách a dúfali, že domáci im ponúknu niečo pod zub. Poriadne v nich hrklo, keď zistili, že večerou budú oni sami. Keď sa večer Polyfémos vrátil so stádom kôz a oviec, vchod zavalil balvaniskom, ktorým by nepohlo ani dvadsať párov koní. Pri svite ohniska natešený zistil, že v ten večer mu nebude od hladu škvŕkať v žalúdku.
Z vystrašených bojovníkov, schúlených od hrôzy v kúte, úderom o zem zabil dvoch, rozrezal na plátky a zožral. Márne mu Ody rečnil o zákone pohostinnosti, ráno ten pažravec ugriloval ďalších dvoch.
A nezvratne tým poskytol ďalší z dôkazov o ľudožrútstve v starovekej Európe.
Odysseus a jeho muži oslepujú Polyféma (amfora, asi 650 pred n.l., múzeum Eleusína)
Ody nemal chuť čakať, kedy príde rad aj na neho. Ponúkol Polymu mech s vínom a ten mu za to veľkodušne sľúbil, že ho zožerie ako posledného. „Ako sa to voláš ?“ „Nikto.“ Keď zaspal, Ody a jeho muži mečmi obrúsili obrov kyjak, rozpálili ho v žeravom popole a vrazili ho spiacemu do oka.
Odysseus a jeho muži oslepujú Polyféma (misa, 565 - 560 pred n.l., Národná knižnica, Paríž)
Poly strašne zreval a začal volať o pomoc. Zobudení kyklopskí susedia pribiehali na pomoc s otázkou, ktože ho to vraždí ? „Nikto!“ Rozišli sa s hundraním, že sa zbláznil alebo mal zlý sen a radšej nech sa pomodlí k tatkovi Poseidónovi, lebo sa zdá, že na neho Zeus zosiela nejakú chorobu.
Po ich odchode Poly opäť zavalil vchod do jaskyne a začal návštevníkov naháňať po jaskyni. Márne, bola príliš veľká. Ráno musel pustiť hladné stádo na pašu. Ohmatával zvieratám chrbát, aby mu nikto neprekĺzol medzi prstami. Prešibaný Ody si to všimol a popriväzol chlapov i seba pod bruchá baranov.
Odysseus a jeho muži utekajú z Polyfémovej jaskyne (amfora, asi 500 pred n.l., múzeum Atény)
Poly sa síce čudoval, prečo najsilnejší baran ide von posledný, hoci inokedy sa tlačí ako prvý, no stádo pustil. Keď boli v bezpečí na lodi, provokatér Ody sa mu vysmial a prezradil mu i svoje pravé meno. Rozzúrený Poly šmaril po Achájcoch veľkú horu, aby im potopil loď. Netrafil, no jej dopad do mora vyvolal také vlny, že tým sa to skoro podarilo.
Zbytky hory ako Kyklopské ostrovy dodnes ležia pri Aci Trezza.
Poly sa utekal vyžalovať tatovi a požiadal ho, aby sa Ody nikdy nemohol vrátiť domov. A ak osud rozhodne inak, tak nech sa vráti neskoro, biedny, osamelý a nikým nepoznaný. Poseidón prosbu synovi splnil a navyše si zaistil u brata Dia, aby mu pomstu neprekazil.
Keď Polyféma zabil hrdinský Théseus, Poseidón preklial aj jeho. Naveky. Keď zomrel, nemohol prekročiť rieku Styx a dostať sa do Hádovej ríše mŕtvych.
Hésiodos v Theogonii nám rozpráva iný, menej hororový kyklopský príbeh. Brontés, Argés a Steropés mali skvelý pôvod. Ich otcom bol boh neba Uranos, matkou bohyňa zeme Gaia a za súrodencov mali Titánov. Pre svoju tvrdohlavosť a prchkosť sa stali symbolom hrubej sily.
Boli to však šikovní kováči a pomocníci boha ohňa Héfaista v dielni pod Etnou. Pre boha mora Poseidóna zmajstrovali trojzubec a pre boha podsvetia Háda neviditeľnú prilbu z tmy. Ten ju však venoval Perseovi, aby sa mu podarilo odseknúť všetko na kameň meniace hadie hlavy Medúzy.
Keď Héfaistos pozval na návštevu ostrova Lipari malé dievčatko, bohyňu lovu Artemis, našla bratov pri kresaní koryta pre kone boha Poseidóna. Brontés dostal príkaz, aby sa o ňu staral a splnil jej každé prianie. Posadil si ju na koleno, no Artemide sa jeho maznanie nepáčilo. Bleskovo ho depilovala. Vytrhla mu z hrude chumáč chlpov a na tej lysine mu už do smrti nenarástli. Skomplikovala mu život, všetci od neho utekali, lebo si mysleli, že má prašinu.
Bojové dievčatko potom prikázalo bratom, aby dlabali na koryto a radšej jej zhotovili strieborný luk. Podplatila ich sľubom, že dostanú prvú korisť, ktorú uloví. Ponuka ich zaujala a ukovali jej luk a šípy z mesačného svetla. Aby jej dvojčaťu, bohovi proroctva Apollónovi nebolo ľúto, venovali i jemu luk a šípy zo svetla slnečného.
Pre synovca Dia pripravili zbrane hodné budúceho šéfa Olympu. Božské hromy a blesky. Argés im daroval jas, Brontés hrom a Steropés blesk. Len vďaka nim Zeus zvíťazil nad otcom Kronom a Titanmi. Kto by sa nevzbúril proti tatovi, čo z obavy pred konkurenciou zje vlastné deti hneď po narodení ?
Keď Zeus zabil bleskom Apollónovho syna Asklépia, chýrneho lekára za to, že sa opovažuje kriesiť mŕtvych, Apollón zasa zabil kyklopských bratov za to, že Diovi vymysleli blesk.
Ľudia však na nich Kyklopov nezabudli.
V Mykénach a Tirynthe na Peloponéze sú presvedčení, že opevnenia z obrovských balvanov postavili práve oni.
Obrovské minimálne opracované kamene bez malty prekvapivo stoja dodnes, hoci majú plytké základy.
ilustračné zábery (okrem Aci Trezza): wikipedia a google
