Locronan, bretónsky Lokorn, podľa starých archívov i Saint René du Bois je malým rozprávkovým stredovekým mestečkom v departmente Finistére. Blízky Nevetský les bol za čias Keltov známym posvätným miestom druidov.
Svätý Ronan bol podľa povesti jasnovidcom a poslúchali ho i divé lesné zvery. Keď videl, ako vlk uchmatol úbožiakovi jedinú ovcu a ten za ňou zúfalo kvíli, poprosil Boha o milosrdenstvo. Aby chudobnému tú ovečku zachránil. Stalo sa.
Odvtedy sa Ronan úbožiaka nevedel zbaviť. Stále za ním chodil. Chcel mať kamoša, ktorý sa vie rozprávať s Bohom.
Jeho žene Kében, vraj miestnej čarodejnici sa nepáčil Ronanov rastúci vplyv. Obvinila ho pred kráľom Gradlonom, že počaroval celej jej rodine. Že sa premenil na vlka a zabil jej dcéru.
Kráľ hodil Ronana do basy v Quimper. No bol zvedavý, čo je pravda. Priviazal ho k stromu a poštval na neho dvoch vyhladovaných psov. Keď sa Ronan prežehnal, psi utiekli. Kráľ mu dovolil vybrať si, čo chce.
Želal si milosť pre Kében. A aby oslobodila dcéru z truhlice, do ktorej ju ukryla. Našli ju však mŕtvu. Udusila sa. Ronan ju vzkriesil. Kráľ ho prepustil a on sa vrátil do svojej pustovne.
V 15. storočí mestečko z tmavého granitu prekvitalo vďaka tkáčskej manufaktúre na výrobky z ľanu, z ktorých sa šili lodné plachty, žiadané v celej Európe i za oceánom v Novom svete.
Mohlo si dovoliť postaviť i nový kostol pre Ronana. V roku 1505 sem k nemu zavítala na púť samotná pobožná kráľovná Anna Bretónska.
Už z čias svätého Ronana sa tu konajú troménie, bretónske tro-minic´hi, náboženské procesie okolo posvätného miesta. Tá malá (6 km) sa koná druhý júlový týždeň každý rok, tá veľká (12 km) každých šesť rokov. Tú najbližšiu stihnete aj vy, uskutoční sa v roku 2013.
Zaujímavé je, že ide o tradíciu, ktorej sa podarilo prežiť ešte z keltských čias. Svätý Ronan ju nezničil, len prispôsobil. Ponechal oblúkový tvar jej cesty, počet zastavení, časový cyklus a dokonca aj miesto. Nevetský les, svätyňu druidov.
Mestečko milujú i filmári. "Zahralo" si už asi v tridsiatich filmoch. Kvôli tým dobovým zmenili i miestne osvetlenie na starodávno bezkáblové.
