Caterine de Médicis sa po hororovej smrti manžela v roku 1559 odmietla vrátiť do Hôtel des Tournelles.

Začala budovať nový palác a v roku 1564 k nemu zakladá medzi Louvre, Seinou, dnešnou ulicou Rivoli a námestím Svornosti prvé parížske záhrady.
Dodnes zostali najväčšie.

Pre novú záhradu v talianskom štýle, ktorá jej pripomínala domov, zrovnala so zemou malé tehelničky na výrobu škridlíc (tuiles).

Šesť alejí po dĺžke a osem po šírke strážili mohutné stromoradia, križovali zelené trávniky a objímali obdĺžnikové a šikmé záhony plné kvetov.

Uprostred spievala fontána, v kúte reval zverinec a romantická jaskyňa ukrývala tajných milencov pred očami klebetných zvedavcov.

Na začiatku 17. storočia pribudla oranžéria (skleník) a magnaneria (farma na výrobu hodvábu z kukiel priadky morušovej).

K stému výročiu jej hlavný intendant kráľovskej pokladnice Ľudovíta XIV. Jean-Baptiste Colbert venoval architekta André Le Nôtra celý očarený z toho, čo vyparatil Fouquetovi na zámku vo Vaux-le-Vicomte.

Andrého fantázie prežili tri a pol storočí a lahodia našim očiam dodnes.

Obrovskú alej s mramorovými sochami ležérne pohodil do stredu záhrady. Na východe sa obdivuje v okrúhlom vodnom zrkadielku, na západe nezbedne špliecha v osemuholníkovej fontáne.

Nad nábrežím Seiny sa kľukatí Pobrežná terasa, popri ulici Rivoli Listnatá terasa a pred ruchom námestia Svornosti sa ju snažia ochrániť dva oblúkovité svahy.

V roku 1783 nedýchal takmer celý Paríž, keď si nad ňou rozmarne zaplachtil prvý vzdušný balón.

Francúzska revolúcia kráľov z Tuilerijského zámku vyhnala a vtipne ho zmenila na divadlo.

V záhrade poriadala revolučne originálne slávnosti.
Slávnosť "Byť Najvyšším" dňa 8. júna 1794 názorne predviedla jednoduchý recept cesty na vrchol moci.

Do stredu okrúhleho jazierka posadila Ateizmus a nechala ho obskakovať Ambíciou, Egoizmom, Zradou a Predstieranou Ľudovosťou.
Maximilián de Robespierre sa v nej s potešením zahral na požiarnika. Keď uprostred jazierka zapálil oheň na počesť vyhlásenia Kriku a Potlesku za bohov, jasajúca procesia sa presunula na Marsove polia.

O štyri mesiace neskôr, dňa 10. októbra 1794 pred umiestnením v Panthéone vystavili v jazierku exhumovanú rakvu Jean-Jacquesa Rousseaua, zakrytú súknom posypaným hviezdami.

Počas letných Olympijských hier v roku 1900 sa v nej naháňali šermiari.

Druhá svetová vojna a okupácia ju vysadili zeleninou.
V auguste 1944 hriadky nasiakli krvou, keď sa nemecký generál von Choltitz odmietol vzdať plukovníkovi Billottovi.