Živko Marušič: Pogor s ptički / Rozprávanie s vtákmi, 1990, Slovinsko
Moja predposledná januárová sobota, jasne slnečná, no mrazivá, až vyrážalo dych a tiekli slzy, patrila čarovnému impresionizmu a masochistickému hrabaniu sa v umeleckých spomienkach na socializmus.
Blúdila som viedenským MUMOKom, Múzeom moderného umenia medzi štyristo obrazmi, fotkami, videom, sochami a plastikami dvesto umelcov z dvadsiatich štyroch krajín bývalého Ost Blocku: Albánska, Arménska, Bieloruska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Chorvátska, Česka, Estónska, Nemecka, Gruzínska, Maďarska, Kosova, Lotyšska, Litvy, Macedónska, Moldavska, Čiernej Hory, Poľska, Rumunska, Ruska, Srbska, Slovenska, Slovinska a Ukrajiny.
Gender Check je zatiaľ najväčším projektom nadácie ERSTE Stiftung. Otvorili ju v polovici novembra 2009 a končí 14. februára 2010.
Kto nestihne, má ešte opravný termín od 19. marca do 13. júna vo Varšave, v umeleckej galérii Zacheta National.
Ieva Iltnere: Pašportets ar bérniem / Pas s deťmi, 1982, Lotyšsko
Skúma ženské a mužské role vo východoeurópskom umení. Názov je podľa mňa trochu zemepisne zavádzajúci a zjednodušujúci. Správnejšie by mi sedelo „Žena a muž v socialistickom umení“ alebo „O socialistickom sexe“.
Asi polovica prác je venovaná mužským a ženským aktom, jednému pedofílnému (asi trinásťročnému poľskému dievčaťu s detským telom steká po stehnách k členkom menštruačná krv) a jednému gerontofilnému (asi osemdesiatročná, úplne bezzubá poľská žena s prsiami ovisnutými až po pupok, celulitídovým bruchom, kŕčovými žilami na nohách, opuchnutými členkami a zúfalo ovisnutou kožou na rukách, vychudnutých ako špajgličky).
Indulis Zariņš: Pie munus jau späres / O mesiac už strecha, 1960, Lotyšsko
Hoci s nahotou bol socializmus kamarát, porno zakazoval. Exhibicionizmus bezúčelovej nahoty vyhlásil za úpadkové umenie.
Boris Michailov z Ukrajiny na záberoch Suzi et cetera predvádza, ako sa na zákazy vždy potajomky zvysoka kašlalo. Netrocháril sa a v roku 1960 mu pred foťákom pózovala a masturbovala celá dedina. Mimoriadne odpudzujúco na mňa pôsobil záber nakazeného chlapa s vredmi.
Oleksandr Judin: Chemická továreň, 1934, Ukrajina
Juhoslovanská deva si vyšila drobnými krížikmi farebne na kanave akt orálneho sexu a dala si ho zarámovať.
Gruzínsky autor šiel na to momumentálne. Jeho komiksové orgie s komentármi pod čierno dymiacim Araratom na stene v paneláku stopro neviseli. Iba ak by sa prebúral k susedom.
Homosexuálnych milencov na plavárni alebo na pláži radi portrétovali východonemeckí a poľskí autori.
Łukasz Korolkiewicz: Miłošć / Láska, 1977, Poľsko
Lesbickú lásku prevzdychali na videu naše Anetta Mona Chisa a Lucia Tkáčová. Kamera ich sníma zo všetkých možných uhlov. Zboku, zošikma, zdola. Oblečené.
Nechýba ani transvestita, ruský Marilyn, Vladislav Mamyšev.
Výstava končí pri zábere nahej Tanji Ostojić s vyziabnutým telom a dohola ostrihanými vlasmi ako z koncentráku. Rozpráva, ako si mailom hľadala a našla manžela s pasom EÚ. Pre istotu vtedy mala vlasy a vyzerala sexi.
Vydala sa za neho, po troch rokoch získala povolenie na pobyt v Nemecku a potom mu dala kopačky. Svoje bezcitné zneužitie chlapa, pardón, projekt, opisuje bez štipky ľútosti a ohľaduplnosti. Veď za všetko môže niekoľkonásobná zväčšenina pasov s pečiatkou: „Cestovná doložka udelená“.
Džemma Skulme: Leto, 1925, Lotyšsko
Umenie Slovenska reprezentujú podľa výberu Zory Rusinovej, kurátorky za Slovensko, samé ženy: Anetta Mona Chisa, narodená 1975 v Nadlaku, Rumunsko, žije a pracuje v Bratislave a Prahe, Bartuszová Mária, 1936 -1996, narodená v Prahe, žila a pracovala v Košiciach, Bočkayová Klára, narodená 1948 v Martine, žije a pracuje v Bratislave a Stupave, Daučíková Anna, narodená 1950 v Bratislave, žije a pracuje v Bratislave, Filová Eva, narodená 1968 v Bratislave, žije a pracuje v Bratislave, Lehocká Denisa, narodená 1971 v Trenčíne, žije a pracuje v Bratislave, Németh Ilona, narodená 1963 v Dunajskej Strede, žije a pracuje v Dunajskej Strede, Tkáčová Lucia, narodená 1977 v Banskej Štiavnici, žije a pracuje v Bratislave, Želibská Jana, narodená 1941 v Olomouci, žije a pracuje v Bratislave.
Michail Kornetski: Saturieties, meitenes / Dievčatá, balíme, 1959, Lotyšsko
Prekvapuje ma ten výber. Žiaden muž ?
Mňa zaujali diela, regionálne mapujúce postupné narastanie sebavedomia žien cez zrkadlo ôsmych desaťročí.
Od lacnej slúžky, vykonávajúcej najťažšie manuálne práce na poli a v továrni za sústruhom k odborne alebo univerzitne vzdelanej babe, zúfalej zo spoločensky starostlivo skrývanej diskriminácie, chytenej do pasce vysoko emancipovanej, dokonalo trojjedinej Superženy: Superpracantky, Supermilenky a Supermatky.
Elżbieta Jabłońska, Supermatka, 2002, Poľsko
Poľský robotník s lopatou familiárne oblápa okolo pliec, ako rovnocenného kumpána, ženu mužatku s rýľom, v slušivých tmavomodrých plantavých montérkach, zašpinených od oleja.
S opovrhnutím zazerajú na pekne oblečenú ženu so zeleným náhrdelníkom z avanturínu, upravenými vlasmi, nechtami nalakovanými na krikľavo červeno, tyrkysovou kabelkou a žltými slnečnými okuliarmi.
Wojciech Fangor, Postaci / Postavy, 1952, Poľsko
Biele, chic letné šaty podľa najnovšej parížskej módy má počmárané nápismi Cola cola, Wall Street, New York, London, aby každému bolo jasné, kto je triedny nepriateľ.
Tento symbol zhnitého kapitalizmu to má už zrátané. Pri lakti má zrúcaninu a nebo sa nad ňou sivobúrkovo zatiahlo.
Robotníčka so svalnato zrobenými rukami, jednou bojovne založenou v bok a čiernou špinou, zažratou za nechtami, práve spoločne s hrdinom socialistickej práce upravili trávnik pred novučičkým mramorovým palácom Komunistickej strany. Nebo jasavo žiari na modro.
Imperialistická žena má oči šikmo takmer pri ušiach a robotnícki Golemovia nemajú v tvári žiaden cit. Živo si viem ten obraz predstaviť v straníckej zasadačke.
Fritz Skade: Mutti kommt Heim, 1964, Nemecko
Nemecká, sebavedomá, pekne oblečená mama práve prišla o štvrtej poobede domov a skláňa sa k malému synčekovi. Byt je zariadený moderne a na tie časy komfortne. Dieťa má plno hračiek. Mame sa neteší, v jasliach ho odnaučili, disciplinovane znáša jej pohladkanie.
Marija Teresė Rožanskaitė: Mária Magdaléna, 1975, Litva
Hriešnica Mária Magdaléna z Litvy v červených šatách, fialových pančuchách, čiernych lakovaných lodičkách a šatkou vo vlasoch kráča cez zelené semafory sama ako kôl v plote, ktorý jej autorka pribalila do obrazu. Jej odchádzajúca, odvrátená postava má hrdo vzpriamené plecia a chrbát.
Liliana Rousseva: Autoportrét, 1979, Bulharsko
Bulharská žena v domácnosti je strhano sivá, apatická, ubitá a zdeptaná, bez akejkoľvek radosti so života.
Olesia Chomenko, Vidiecka Madona, 2004, Ukrajina Ukrajinská kyprá, vidiecka vestonická Venuša, lapajúca bronz nie v solárku, ale na poli s burgyňou, ma srdečne rozosmiala. Konečne niekto, kto bezstarostne kašle na všetky odtučňovačky sveta.
