Už ma dostala

Utorok poobede. Sedím doma za stolom a popíjam niečo s príchuťou citrónu. Fuj, ale je to kyslé. Tak hádam mi to pomôže.

Má to znižovať teplotu. No vtipné. Áno, teplomer mi včera vyhodil na displeji číslo 37,1 ale neskôr si to rozmyslel. Čislo 34 mu zrejme prináša šťastie. Tlmí bolesti. Tak to teda dúfam. Už ma nebaví počúvať ten "vysávač" v mojej hlave. Kde je od toho ovládanie? Nedá sa to vypnúť? Bodaj by vypadol prúd.

Do piatku mám "dovolenku". Jeden by sa možno tešil, ale priznám sa, že ja by som bola spokojnejšia, keby som zajtra mohla ísť do školy. Keď mi včera došlo zle, tak som si povedala, veď to prejde. Ale zrejem nie. Už vidím tú haldu poznámok, ktoré si budem musieť okopírovať a stavím sa, že ma neminie dopisovanie nejakých písomiek. A to nehovorím o tom, že zmeškám vo štvrtok Mikuláša, ktorého sme prichystali pre decká z Dlháčov.

Takže plán na tento týždeň: Spoločnosť mi bude robiť vankúš, perina a zrejme nejaká kniha. A budem sa aj učiť (no dobre, tieto predsavzatia mi nikdy nešli).