1. V slabosti trhu.
Naše platy a ich reálna kúpna sila oproti ostatnému vyspelému svetu sú len zlomky.
Naopak ceny, až na niektoré výnimky sú už dávno „vyspelé“.
Teda priestor na úverovanie hypoték je v skutočnosti veľmi malý.
Idú najmä malé úžernícke spotrebné úvery. Či už priamou formou alebo prostredníctvom rôznych povolených debetov a debetných kariet.
No a ešte samozrejme splátkové systémy.
V skutočnosti obrovské množstvo mikropôžičiek s vysokým úročením a obrovským rozložením rizika nesplácania medzi veľké množstvo ľudí. Samozrejme s patričnými úžerníckymi úrokmi v prípade nesplácania.
K tomu sa pridáva ešte obrovský obchod s nesplácanými minipôžičkami, ktorý medzi bankami a „vymáhačskými“ spoločnosťami doslova kvitne.
2. Zaostalosti trhu
Náš finančný trh je oproti vyspelým krajinám ešte vždy len rozvojový.
Obchod z cennými papiermi prostredníctvom Bratislavskej burzy sa častokrát ani nedá vyhodnotiť.
Maximálne tam prebehnú už vopred dohodnuté prevody. Reálne obchodovanie s cennými papiermi nám však zatiaľ vôbec nehrozí.
Vývoj indexov Budapeštianskej alebo Pražskej burzy sa pravidelne sleduje.
Náš sa len uverejňuje. Nesleduje. Neovplyvňuje totižto nič.
3. Oddĺženie bánk pred ich privatizáciou v minulosti
Oddĺženie bánk pred ich privatizáciou výrazne ovplyvnilo ich momentálne manévrovacie schopnosti. Ich „mami“ mali len tú smolu, že ich „dcéry“ sú malé a v ich celkových nadnárodných bilanciách sú len omrvinkami.
Takže naši pánkovia a odborníci môžu kľudne vypnúť hrude a suverénne tvrdiť, že vďaka našim „zázračným“ odborníkom a „konzervatívnym“ prístupom sa nemusíme ničoho báť.
Ešte, že ich máme.
