Prešiel čas a socializmus sa premenil na kapitalizmus, aj keď ja by som ho nazval podľa pána Bútoru postsocializmom. Kapitalizmus to rozhodne v pravom slova zmysle nie je. A ešte dlho nebude.
Myslím si, že socialistický systém zabezpečoval ľuďom POCIT istôt, ktorých štandard si mnohí uvedomili, až keď ich zmenou systému stratili.
Ten POCIT istôt nenútil ľudí utiekať sa k vyššej moci. Nemali potrebu hľadať duševnú silu a vieru. V určitom zmysle im ju nahrádzali presné pravidlá systému a záruka Vedúcej strany.
Píšem tu o prevažnej väčšine. To aby nebol niekto urazený, že on tak nežil.
Vôbec tu nenarážam na otázku správnosti alebo nesprávnosti týchto javov. Myslím si, že sa jedná o prirodzené prispôsobenie sa človeka životným podmienkam. Aj vďaka tejto schopnosti prežíva.
Vrátim sa však do súčasnosti.
Dnes sme vystavení skúškam, aké sme ešte v našom živote nemohli zažiť. Poznáme ich len z rozprávania našich starých rodičov. Ale iné je počuť a iné je zažiť.
Skúšky, ako nezamestnanosť, „boj“ o uživenie rodiny, zabezpečenie bývania spojené s vysokými dlhmi, nutnosť obetovať čas pre prácu na úkor rodiny a podobne, to sú všetko faktory, ktoré na nás vytvárajú veľký psychický tlak.
Tento „tlakový batoh“ sa nám neustále napĺňa. Nie každý z nás je rovnako silný. Niekto vládze „odniesť“ viac, iný menej.
Dôsledky vidíme denne u seba a vo svojom okolí. Devastujú nás a naše rodiny. Devastujú priateľstvá. Ľudí.
Pýtame sa sami seba. Ako z toho von? Ako si pomôcť. Je vôbec nejaký spôsob ako túto devastáciu zastaviť, alebo aspoň spomaliť?
Jednoznačne jednou z možností je rada odborníka - LEKÁRA. Psychológa, psychiatra a pod.
Myslím si však, že je to len jedna strana mince.
Tú druhú musíme obrátiť sami.
Musíme sa nájsť. Musíme nájsť svoju VIERU. Vieru v SEBA a vieru v NIEČO.
To NIEČO je pre niekoho jednoznačné. Pre iného nie.
Ja sa už dlhšiu dobu snažím nájsť smer, náboženstvo alebo učenie, ktoré by sa mi čo najviac približovalo a o ktoré sa môžem oprieť.
Dnes po štúdiu mnohého duchovna som dospel k určitému hybridu.
Zvládnuť „tlaky“ nového trhového systému mi v začiatkoch výrazne pomohli kurzy asertívneho správania, rozvoja osobnosti, psychológie predaja, komunikácie a podobne. Keďže som pracoval vo finančníckej branži, boli to veľmi kvalitné kurzy a bolo ich naozaj požehnane.
Súčasne prichádzali na trh rôzne predajné systémy typu MLM. Ani ja, ako mnoho iných, som sa nevyhol pokusu privyrobiť si takýmto spôsobom. Tieto pokusy skončili u mňa vždy fiaskom. Ale. Malo to, tak ako všetko aj svoju dobrú stránku. Dostal som sa ku kultu pozitívneho myslenia a ku knihám, ktoré tento kult propagovali. Čítanie týchto kníh mi naozaj mnohokrát pomohli v ťažkých chvíľach a ukázali smer.
Po čase som si však uvedomil, že tento spôsob myslenia mi pripadá mne neprirodzený. Umelý. Tváriť sa pozitívne vo chvíľach keď sa stalo niečo zlé mi spočiatku pripadalo veľmi profesionálne. Časom som však pociťoval vzďaľovanie sa od samého seba.
Musela prísť zmena.
Predsa nemôže byť trendom považovať preukazovanie svojich pocitov a nálad za slabosť.
Začal sa u mňa rodiť druhý extrém.
Nekontrolované výbuchy emócií sa stávali stále častejšie. Považoval som to za normálne a stále lepšie ako pretvarovanie sa.
Aj okoliu to bolo sympatické. Ten človek je prirodzený a priamy. Nebojí sa povedať svoj názor.
Ale to som si len myslel.
Čoraz častejšie sa moja priamosť premenila na agresivitu, ktorá pravdaže skončila pri mojich najmilších a najbližších.
Tu musím spomenúť čikung.
Čikung mi začal veľmi pomáhať. Prejavilo sa to hlavne na mojom zdravotnom stave ale aj na duševnej vyrovnanosti. Problémy s astmou a bolesťami chrbtice sa stratili.
Lieky, ktoré som užíval na astmu a hypertenziu som však užíval naďalej.
Aj tu som chcel dosiahnuť rovnováhu. Využiť poznatky východnej a západnej medicíny zároveň.
Prinieslo to svoje ovocie a dnes som tomu vďačný.
Vďaka schopnostiam a sile, ktoré som získal čikungom som opäť zvládal oveľa väčší „batoh“ stresov. Riešenie problémov a úloh mi pripadalo podstatne ľahšie. Pozeral som sa na svet z inej dimenzie. Bol som oproti ostatným vo výhode.
Prah odolnosti voči problémom a stresom sa výrazne posunul.
Ten prah sa však neposunul u ľudí z môjho okolia a u mojich najbližších.
Začalo pracovať moje EGO.
Až tak neúmerne, že sa bolo treba opäť pohnúť ďalej. Ak som nechcel prísť o svojich najbližších. Musel som niečo podniknúť.
Prvé kroky viedli k lekárovi. Psychiatrovi. Tento krok bol síce pre mňa „balzam na dušu“, no pohľad môjho okolia na mňa sa ešte zhoršil.
Odcudzil som sa od bežných starostí a problémov ešte viac.
Cvičil som čikung. Bral tabletky. A bolo mi fajn.
Ale len mne.
Dosiahnuť svoje šťastie, cez nešťastie a utrpenie druhých sa nedá.
Kto si to myslí a koná tak, je na veľkom omyle. Raz ho to dobehne.
Opäť som sa musel niekde posunúť.
Bol tu čikung – liečba východná.
Boli tu lieky – liečba západná.
Chýbal duch.
Tento deficit som síce cítil už dávno. Neprikladal som však tomu až taký význam a hlavne som sa s tým neponáhľal.
Asi dozrel čas. Vravím si.
Cestu mi ukázal pán Coelho a jeho dielo. Mnohí považujú jeho Alchymistu za to najlepšie, čo napísal. Je pravdou, že je to jeho najznámejšie a najpopulárnejšie dielo.
Mňa najviac ovplyvnila Piata hora.
Pomohla mi vo veľmi ťažkých životných chvíľach. Prekonať ich a postaviť sa opäť na nohy. Nájsť silu a odvahu začať od znova.
Prečítal som takmer všetky jeho diela, ale Piata hora má dodnes pre mňa posvätnú hodnotu. U mňa je zatiaľ neprekonaná.
Coelho má blízko ku kresťanstvu a mysticite.
Som Európan a Európa má jadro v kresťanstve. Asi preto som ľahšie vstrebával takmer biblický príbeh Piatej hory.
Keď som už vyššie napísal slovo hybrid, tak je to presne tak.
Po Coelhovi prišiel budhizmus a s ním lama Ole. Stretnutiu s ním vďačím môjmu učiteľovi čikungu a priateľovi Mišovi.
Lama Olé je Európan. Prináša však východné myslenie jazykom „západniara“. Jeho prednášky a knihy sú akýmsi mostom medzi naším poňatím náboženstva a náboženstvom v zmysle Východu. Miša, tak ako aj mnoho mladých ľudí budhizmus doslova uchvátil. Pre mňa bol zdrojom veľmi dôležitých myšlienok a zákonov. Tie som priejal za svoje, ale úplný budhizmus nie.
Opäť pripomínam. Hybrid.
V poslednej dobe čerpám inšpiráciu z kresťanstva. Čítam jeho históriu. Študujem postavu Ježiša Krista ako historickú. Inšpirujem sa pravidlami a zákonmi kresťanstva. Opäť si vyberám pre seba to čo mi je vlastné a s čím vnútorne súhlasím.
Dokonca nezahadzujem ani učenie Svedkov Jehovových. Hoci ich mnohí z nás vôbec neuznávajú. Preštudoval som ich Čo učí Biblia? a niekoľko ďalších diel. Opäť som „cucal“. Sú tam myšlienky, o ktorých moje vnútro nemá žiadne pochybnosti a verím v ne.
Opäť sa vrátim ku pánovi Coelhovi. On je špecialista týchto „výcucov“ z náboženstiev, okultizmu a mystiky národov celého sveta. Snaží sa svet a jeho duchovno chápať ako celok. Ako „výplod“ všetkých ľudí tejto planéty.
Veď to je na tom najzaujímavejšie, že v rôznych kútoch sveta vznikli stovky náboženstiev v podstate s veľmi podobnými pravidlami bez vzájomného kontaktu jednotlivých národov. Každý národ v iných životných podmienkach.
Čiastočné vysvetlenie prináša pán Lazarev. To je moje súčasné štúdium. On hovorí o Bohu. Myslí tým však Vesmír. Nekonečno. Prírodu.
Boha definuje ako to všetko dokopy. Nemá konkrétnu podobu, nedá sa predstaviť, ale takto je pre nás ľahšie pochopiteľný.
Pán Lazarev píše o zákonoch Vesmíru. Tie sú dané a výrazne ovplyvňujú naše životy vrátane zdravia a vzťahov.
Sú veľmi zložité a ťažko pochopiteľné.
Existuje však jednoduchý návod ako žiť podľa týchto zákonov. Ako ich dodržať.
Tým návodom sú práve zákony a pravidlá dávno vzniknutých náboženstiev.
Takže ľudstvo, aby prežilo, každé vo svojom prostredí, pravdepodobne dlhodobým pozorovaním a samozrejme skúsenosťami na vlastnej „koži“ samo našlo zákony Vesmíru. Aby prežilo.
Kto sa dlhodobo „nenájde“ v týchto zákonoch a myslí si, že dokáže „ukočírovať“ svoj život a životy svojich blízkych sám, skôr či neskôr narazí na neriešiteľné a často bolestivé stavy.
Je už na každom z nás, či sa budeme spoliehať len a len na seba, alebo sa pritom oprieme aj o Vesmír. Ten si vyloží každý po svojom.
To je podľa mňa duchovno.
Môj svetonázor.
