Turistický chodníček sa začal kľukatiť hneď pár metrov za miestnym cintorínom. Práve vo chvíli, keď som okolo neho prechádzal, miestni pochovávali nebožtíka. Turistická destinácia na vychýrenej Makarskej riviére pre mňa razom dostala iný nádych. Zamyslený som sa začal v tridsaťstupňovej horúčave štverať stále vyššie. Po chvíli sa asfaltová cestička zmenila na provizórnu betónovú a tá zasa na úzky, nedobre vyšľapaný chodníček. Kráčalo sa mi dobre, aj keď napriek horúčave som svoje chabé zásoby vody minul už asi po polhodinke. Smäd som zaháňal šťavnatými figami a granátovými jablkami, ktoré rástli na okrajoch rozsiahlych olivových sadov.
Asi na polceste som dorazil do dedinky duchov. Asi desať polorozpadnutých domov uprostred olivových hájov na úpätí hôr poskytovalo miesto na krátky oddych. Vytlčené okenice a ošarpané steny svedčili, že živí túto osadu opustili nadobro, alebo sa sem vracajú len sporadicky.
O tom, že táto usadlosť neodolala náporu turistov, ktorí každé leto obsadzovali nižšie položené pláže Jadranu, symbolicky svedčil aj mlynský kameň zamurovaný do betónového múrika. Chlieb zakliaty v kameni.
Po prebrodení sa olivovníkmi a rozpálenou cestičkou ma osviežilo zastavenie pri miestnej kaplnke s malým zvonom. Neodolal som a párkrát potiahol povrázkom. Keď sa srdce zvona rozozvučalo po okolí, cítil som sa (s)pokojnejší.
Ani nevypočitateľný pohľad pasúceho sa býka ma nevykoľajil na dlho, pretože miestne dievča, ktorej som sa spýtal, gdje tražim crkvu, mi s úsmevom ukázalo na týčiacu sa vežu dedinského kostola. Drevená brána bola zamknutá a tak som využil túto príležitosť na prechádzku po malebných kamenných uličkách horskej dedinky. Odmenou mi bolo chladené Karlovačko v jednom z miestnych podnikov s krásnym výhľadom na more.
Cesta späť už ubehla rýchlo. Mierne ma vyviedlo z miery len asi dvadsaťminútové blúdenie medzi olivovníkmi, keď som sa zamyslený odchýlil z vopred určenej trasy. Do penziónu, kde sme boli ubytovaní, som dorazil krátko pred západom slnka. Na balkóne som využil jeho posledného hrejivé lúče a po únave, ktorá na mňa zasadla, som mu pomohol so skrytím sa za hory.
V noci som spal pokojne. Na druhý deň ráno mi zapípala SMSka od mamy, ktorá mi oznámila, že včera zomrel otcov brat, môj strýko. A potom že nebuď poverčivý...
