Marek Kopča
Čakanie na vlak
Sedím v aute s pootvoreným oknom, lebo klimatizácia melie z posledného. Červené svetlá rámp na mňa žmurkajú - raz ľavým, potom pravým okom. Cink, cink. Cink, cink.
"Uhryznutý diaľkami" a cestovaním. Syn, brat, kamarát, miles Christi neustále a s radosťou krížom-krážom blúdiaci vo svojom a v našom svete, plnom ľudí, príbehov a zázrakov. Zoznam autorových rubrík: Svet, v ktorom žijeme, Môj svet, Nechajte ma snívať, O láske, Pútnikov denník, Nevyjasnené príbehy, Šport a hry, Politika, Korešpondencia, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Marek Kopča
Prečo Raši straší?
Porozumel som zamysleniu sa redakcie blogov SME.sk, že tu je azda až priveľa politiky. Hoci sa nadpis tohto článku javí ako politický, nie je to celkom tak. Len mám pocit, aký bežný bloger občas máva, že by som výnimočne mohol zareagovať na aktuálny spor medzi súkromnými zdravotnými poisťovňami a Asociáciou nemocníc Slovenska a najmä na vyjadrenia ministra zdravotníctva Richarda Rašiho, ktorý ma, ako poistenca súkromnej ZP Union, znepokojil sériou vyhlásení o možnom konci "mojej" poisťovne. O čo tu vlastne ide, pán minister?
Marek Kopča
Medzi nami, veľkými chlapmi
Mohol by som začať infantilným, ale milým spôsobom, akým to robia deti vo svojich slohových prácach: keď mamička prišla z pôrodnice, priniesla v náručí malý uzlík. Jeho meno bolo Milanko. Od toho okamihu uplynulo už viac ako pätnásť rokov a ja si dodnes živo pamätám, ako veľmi som bol sklamaný, pretože som si želal ešte jednu sestru. S tou prvou som totiž do dnešného dňa nadmieru spokojný. Dnes by som môjho bračeka nevymenil za nič na svete.
Marek Kopča
Najzaujímavejší bitkári aktuálnej sezóny NHL
Hokej je krásna a tvrdá hra. Kým na európskych štadionóch - s občasnou výnimkou Ruska či Rumunska - sa preferuje skôr technický hokej, zámorská NHL je známa aj špeciálnym typom hráčov. Našu pozornosť by sme chceli venovať tvrdým mužom, ktorých úlohou je zastrašovať súpera, rozbíjať jeho útočné akcie, chrániť najväčšie hviezdy tímu a v neposlednom rade - baviť divákov svojím gladiátorským vystúpením.
Marek Kopča
Tragický príbeh mladého partizána
Zaprášené povaly a ošarpané truhlice našich starých a prastarých mám často strážia vzácny obsah: predmety pripomínajúce ich mladosť, čriepky takmer zabudnutej minulosti, spomienky na tých, ktorí tu s nimi niekedy boli. Tie občas na časom poznačených tvárach našich starkých vyvolávajú úsmev, rozžarujú ich takmer vyhasnuté pohľady alebo - bolia. Aj po 65 rokoch. Priateľkina stará mama nosí na chrbte už viac ako osem krížikov. Niektoré ťažia viac ako tie iné. Pália ako čerstvo vypálená rana, sú to znamenia vojny a utrpenia, ktoré priniesla.
Marek Kopča
Znova sneží, mami
Ahoj, mami! Sú to takmer tri roky, keď som Ti pri príležitosti prvého tohoročného snehu venoval zopár skromných slov poskladaných do viet. Tento rok sa krajina rozsnežila o čosi skôr a ja som si opäť na Teba spomenul. Dovoľ preto, aby som Ti tento takmer intímny odkaz venoval opäť prostredníctvom blogu. Priznávam, môže to vyznieť ako skutočný paradox, pretože tieto slová budú zrejme čítať aj desiatky cudzích ľudí. Na druhej strane viem, že len Ty jediná dokážeš čítať aj medzi riadkami, že vieš, čo presne tým všetkým chcel autor povedať.
Marek Kopča
Jesenné impresie
Ešte minulý týždeň ma pri nástupe do auta zaparkovaného v tieni aleje obaril horúci vzduch. Tropických 28 stupňov v tieni. V ostatných dvoch dňoch mi stierače len s námahou stíhajú odhŕňať prúd dažďových kvapiek zmiešaných s prvým tohtoročným snehom a odumretými, žltými telami listov. Hoci milujem leto, aj jeseň má svoje čaro. Mágia farieb, mix nepríjemného chladu a slnečných lúčov vrastených do kostí ako osobná spomienka na leto. Presila impresií pri pohľade z okna s horúcou šálkou kávy vo vykúrenom byte.
Marek Kopča
Iná podoba lásky
„Slope už od včerajšieho rána, hovado jedno," afektovaným hlasom vykrikovala po ulici. Bol som práve na balkóne a tak som z nadhľadu mohol sledovať scénku ako vystrihnutú z bežného života na dedine. Malá, počerná mladá žena sa bez úspechu pokúšala zdvihnúť opitého druha na nohy, ale nezostalo jej nič iné iba kliať a bezmocne rozhadzovať rukami. Iná podoba lásky, prebehlo mi vtedy hlavou. Zahasil som cigaretu a rozhodol som sa ísť jej pomôcť. Na dedine si predsa ľudia musia pomáhať.
Marek Kopča
Nad pohárom vína
Nad pohárom kvalitného vína sa zväčša aj tým mlčanlivejším ľahšie rozviaže jazyk. Nenadarmo antickí básnici v múzickom a inom opojení spisovali ódy na víno. Včera večer, keď sa posledné lúče stratili za pahorkami Malých Karpát, na ktoré mám z balkóna krásny výhľad, a komáre unavené letom a omráčené repelentom prestali cicať krv, zapálil som na terase kahanček, vdýchol do pľúc vôňu pokosených polí a do pohárov nalial troška vína, ktoré som si nechával na významné príležitosti.
Marek Kopča
Presne ako kedysi
Keď som včera zvonil pri jej bráničke a čakal tam hodnú chvíľu, prekvapilo ma, že mi nik neprišiel otvoriť. Po niekoľkých minútach a opakovanom stláčaní zvončeka som cez okno začul tichý hlások: „Poď dovnútra, Maji". Nemala silu vstať a vystískať ma na schodoch tak, ako to robí už niekoľko rokov.
Marek Kopča
Príliš dlhá dofča
Odborníci vravia, že na to, aby si človek dobre oddýchol, potrebuje dovolenku dlhú asi dva týždne. Teda aspoň to písali v tom časopise, čo som Marekovi vyhrabala v batohu. Je pol piatej ráno, som unavená a vraciam sa domov z dovolenky, ktorá trvala "úžasných" 24 hodín.
Marek Kopča
Po stopách vojny alebo Ako som sa hanbil
Niekedy má človek pocit, že po prečítaní množstva historických kníh a reportáží, zhliadnutí vojnových filmov a rozsiahlych fotogalérií, prípadne vďaka príbehom starých otcov a mám, ktoré sme so zatajeným dychom počúvali ako deti, ho už nedokáže nič prekvapiť. Fakty, čísla, mená, geografické body vyhľadávané prstom na mape... Všetko takmer dôverne známe. A keď sa jedného upršaného dňa vyberiete na tie miesta, dnes posiate pamätníkmi, v minulosti masovými hrobmi, zaskočí vás samotná skutočnosť, že všetko to, čo ste čítali, videli a počuli, bolo takmer zbytočné. Skľučujúca realita na vás dopadne a vy na to jednoducho nie ste a nemôžete byť pripravený.
Marek Kopča
Ako chutí život
Niekedy má človek pocit, že čas plynie príliš pomaly.Prečo potom v takých chvíľach vrásky pribúdajú akosi prirýchlo?
Marek Kopča
O literatúre a tak trocha inom večere
Včera som sa po dlhšom čase rozhodol trocha skultúrniť. Nemám na mysli oholiť sa, učesať, vyčistiť zuby a nahodiť sa do nových handier. To sa mi darí robiť celkom pravidelne a s celkom vysokou mierou úspešnosti. Aspoň ja mám ten pocit, že nikto na mňa nezazerá ani neohŕňa nosom. Ja som sa, milí priatelia, rozhodol stráviť večer na literárnej besede.
Marek Kopča
Preplnený výstrih v preplnenom kupé
„Môj kamoš predal auto a teraz nemá na čom jazdiť", s iróniou v hlase oznamoval do telefónu kamarát, ktorý sa mi pokúšal pomôcť prekonať ťažké obdobie zapožičaním auta, kým ku mne nedorazí nové. Počiatočný šok zo skorého ranného vstávania a cestovania preplneným vlakom, ktoré som zažil naposledy počas štúdia na vysokej škole, som už prekonal. Dokonca by sa dalo povedať, že po dnešnom ráne som si ho obľúbil. Najmä keď sa v poloplnom kupé predo mňa posadila nááádherná kočka.
reklama
Marek Kopča
Pútnici, blázni a ja
S vyše ročným predstihom som svojmu šéfovi avizoval, aby so mnou budúci rok v máji nepočítal aspoň tri týždne. Minimálne toľko času by mi mala trvať moja cesta z francúzskeho mestečka Saint Jean Pied de Port cez Pyreneje, severom Španielska až do Galície, ku katedrále sv. Jakuba, k striebornému sarkofágu, kde sú údajne na večný odpočinok uložené ostatky samotného Jakuba Staršieho, jedného z dvanástich apoštolov... Priateľke, ktorá prejavila kusisko pochopenia, som povedal, že musím. Možno už naposledy. Vstať a ísť. Jednoducho, pešo a sám.
Marek Kopča
Otvoriť dvere – aké jednoduché
Hovorí sa, že tie najjednoduchšie veci sú najkrajšie a geniálne. V prípade otvárania dverí, ako som naznačil v nadpise, to na prvý pohľad tak nemusí vyzerať. Veď čo už je zaujímavé na otvorení dverí? Skúste sa to však spýtať dievčat a žien. Pretože mňa naozaj udivujú reakcie, keď ženám pred vstupom do auta alebo do budovy otvorím a pridržím dvere. Odpoveďou je vždy buď ich prekvapený pohľad alebo rozpačité, no zároveň veľmi úprimné: „Toto sa dnes ešte robí?
Marek Kopča
Sedláci
Keď po prvý raz dorazili do klubu, okamžite zaujali. Tlupa exotov rôznej výšky a šírky, hluční a vysmiati s farebnými dresmi v batohoch alebo len tak skrkvaných v rukách. Sadli si k stolu, objednali si minerálky a colu, poniektorí si okamžite zapálili cigarety a tým svojím komicky znejúcim nárečím, ktoré sa nachádza niekde na pomedzí slovenčiny, češtiny a skomolenej nemčiny, začali nadšene rozprávať o svojom blížiacom sa debute v oficiálnej bowlingovej lige. V tej chvíli im ani na um neprišlo, že zapadnúť do veľkomestskej komunity by mohol byť problém.
Marek Kopča
Vykradli nás
Včerajší pondelok nebol najlepším štartom do nového týždňa. Okolo šiestej mi začal zúrivo vyzváňať mobil. Volala pani upratovačka. Svedomitá žena, ktorá si rada privstane, má občas tendenciu v skorých ranných hodinách informovať, že sa v kaviarni minul saponát alebo toaletný papier. Stíšil som zvonenie a spal ďalej. Keď ma po pár minútach opäť prebudilo vyzvánanie a na displayi sa objavilo meno môjho kamaráta a spolumajiteľa podniku, vedel som, že je zle. „Brácho, vykradli nás, zahlásil do telefónu namiesto „dobré ráno.
Marek Kopča
Sexovačky teenagerov alebo O starom fotrovi
Tomáš, 15-ročný deviatak, ktorého vo voľnom čase pripravujem na monitor a prijímačky na strednú školu, našiel vo mne rešpektovateľnú autoritu a do istej miery aj dôverníka. Včera večer, keď bol už očividne unavený z množstva písomiek a skúšaní pred polročným vysvedčením, sa rozhovoril o živote v škole a mimo nej. Ukazoval mi fotky rovnako „starých kamarátok s piercingami v nose, tetovaním nad zadkom a hlbokými výstrihmi. Vraj už viaceré jeho spolužiačky majú prvý sex za sebou. A nielen prvý, ale aj druhý, tretí a ďalší. Téma naozaj zaujímavejšia ako prozodické vlastnosti slovenského jazyka.
