Februárová návšteva Izraela a Palestíny mi opäť viac otvorila oči. Pojmy ako Gaza, Západný breh Jordánu, Hamas, osada, intifáda zrazu nadobudli pre mňa iný význam. Stali sa na jednej strane konkrétnejšími, na druhej novinovejšími. Reálny život na týchto územiach je iný. Je síce pravda, že brána v múre, ktorá obopína historický Jeruzalem a ktorou má podľa tradície vstúpiť do mesta židovský Mesiáš, bola moslimami zamurovaná. Naschvál. Ale tak, ako je iný Monetov obraz v dokumentárnom seriály v telke a iný, keď stojíte pred ním a obdivujete naoko chaotické krátke ťahy štetca, ktoré tvoria geniálny celok.
Mnohí turisti celoročne prúdia do Egypta, ktorý má prívlastok sekulárneho moslimského štátu. Aj pre mňa bol donedávna len obrovskou krajinou severovýchodnej Afriky, kde teploty prekračujú 50 stupňov v tieni, beduíni na ťavách žijú svoj ťažký, ale romantický život v púšti pod hviezdnou oblohou. Krajinou, ktorá je preslávená starými zlatými čami faraónov, pyramíd a sfíng. Vďaka Samehovi, Egypťanovi s vysokokoškolským vzdelaním z káhirskej univerzity, ktorý sa oženil s mojou bývalou kolegyňou a kamarátkou Stankou, som sa napríklad dozvedel, že Sharm el Shejk, Hurghada či Taba sú len akési Potemkinove dediny, umelé oázy vybudované pre bohatých európskych turistov. Večne usmiati, milí a ochotní čašníci, ktorí kmitajú v reštauráciách hotelov a resortov vyše 18 hodín denne zarobia bez sprepitného asi 300 korún mesačne. Hotový majetok! Zvyšné časti Egypta, ktoré majú šťastie a sú poprepájané asfaltovými cestami, na ktorých si domorodci pečú veľké pecne chleba, žijú zo zopár desiatok korún na mesiac. Potom sa nemožno čudovať, že 13 korún za liter benzínu je pre nich priveľa.
Libanon poznáme zväčša z televíznych novín ako baštu Hizballáhu a dejisko dlhotrvajúcej občianskej vojny. Menej ľudí však vníma historický a kultúrny význam prístavného Tripolisu, ktorý bol centrom Fénickej ríše. Tej, z ktorej vzišlo prvé spoluhláskové písmo. Presne to, ktoré antickí Gréci doplnili o samohlásky, ktoré používame v podstate dodnes. Sýria je na zozname teroristických krajín, podporuje Hizballáh v Libanone a spolu s Iránom pôsobí ako sud pušného prachu na Blízkom východe. Menej sa už hovorí o tom, že v staroveku a stredoveku bola krajinou, ktorá udávala rytmus nielen okolitým krajinám Blízkeho východu, ale prostredníctvom krížiackych a kreťanských pútnikov a vojakov ovplyvnila a výrazne pomohla sformovať to, čomu dnes hovoríme „duch Európy".
Arabská kultúra je iná. Ľudia, ktorí ju tvoria a žijú, sú iní. Nie lepší ani horší ako my. Na otázku, prečo sa chystám do Libanonu a Sýrie, odpoviem: Lebo je to iný svet. Je fajn spoznávať „iné" a zároveň zistiť, že iné znamená „ľudské" a „jedinečné".
