Deň 1., 7:34
Milý denníček, do Chorvátska sme vyrazili vo štvrtok v skorých ranných hodinách. Mareček sa rozhodol pre cestu cez Maďarsko, vraj je to rýchlejšie a aj lacnejšie ako cez Rakúsko. Dôverujem mu, lebo na Istriu vraj autom cestoval už viackrát. To, že cez Maďarsko ani raz, mi povedať akosi zabudol. Zistila som to až po štyroch hodinách blúdenia, troch redbulloch a asi desiatich cigaretách, ktorý môj šofér skonzumoval. Samozrejme, že nechcel počuť ani slovko o tom, že sme zablúdili. Vraví mi, že to je tak naschvál, aby sme si dlhšie užili romantiku nočného cestovania. Nezabudne mi však pripomenúť, že neustále odrhovačky o tom, čo sa stalo mojej kamoške na poslednom rande či o novinkách v Oriflame mu, mierne povedané, narúšajú koncentráciu. Tie jeho dve vrásky medzi čelom a koreňom nosa však neveštia nič dobré. Bodaj by som sa mýlila.
Deň 1. 13:20
Milý denníček, do Medulinu sme dorazili po jedenástich hodinách cesty a občasných, ale o to intenzívnejších erupciách všakovakých škaredých slov, ktorými všetkých a všetko okolo seba Marek častoval. Snáď ho to prejde, lebo počasie vyzerá byť fajn, voda čistá a osviežujúca. Hneď ako som vybehla z auta som sa hodila do vĺn, ponatierala opaľovacím mliekom a vyvalila sa na pláži, ktorú strážil veľmi milý plavčík. Marek práve zháňa ubytko a spolieha sa pri tom na svoje vyjednávacie schopnosti a neodolateľnú charizmu, ako to on vraví. Idem skúsiť pohľadať niečo aj ja.
Deň 1., 15:55
Ubytovanie sme našli v jednom malom penzióniku. Teda, našla som ho ja, lebo Marek chytil nervy na nenažratých Chorvátov, ktorí pýtajú 50 eur na noc, čo sa mu zdá priveľa. Vraj radšej bude spať v aute alebo pod holým nebom. Nie preto, že by na to nemal, ale z princípu. Je to skrátka principiálny typ. Alebo týpek? :-) Napokon som ho presvedčila a upokojila pozvaním na čapované Karlovačko. Slopká pivko a je zlatý. Ja si dám cigaretku a Sex on the Beach.
Deň 1., 18:30
Už mi lezie na nervy. Teda to, že stále si niečo zapisujem ako grafoman. Pomáha mi to však udržať si nervy na uzde, lebo môj partner, ktorý naplánoval na zajtra výlet do mestečka Pula, práve dostal od poisťovne SMS s predpoveďou počasia, podľa ktorej má zajtra pršať. Je nahnevaný, lebo ma chcel previesť historickým jadrom mesta. Vraj cíti v kostiach, že táto dovolenka bude naprd. Super, ešte že ja som optimistka. Nalakujem si nechtíky a spravím píling.
Deň 1., 21:18
Sedím na balkóne, fajčím cigaretu a počúvam šum mora. Môj drahý je už hodinu zalezený v studenej sprche, lebo vraj neznesie to horko a acetónový smrad v izbe, kde nie je klimatizácia.
Deň 1., 22:40
No, troška si to u mňa vyžehlil :-)))))
Deň 1., 23:15
Marek je otrávený a ja tiež. Štyri dni voľna, ktoré sa nám obom podarilo v práci uhrať, sú málo na to, aby sa jeden z nás dostal do off pohody, a priveľa na to, aby som ja bola vždyprítomným svedkom procesu zdovolenkovávania sa. Bude lepšie, ak dnešok vezmeme ako výlet k moru, hoci len na jeden deň. Opáliť sa môžem aj na Zlatých pieskoch. Pokecám s babami, skočím ku kozmetičke a na dobrú masáž. Balíme sa a ideme domov...
„Hm, štyri dni na dovolenke by bolo fakt priveľa," precedil cez zuby šofér asi 100 kilákov pred príchodom do Bratislavy.
„Ja myslím, že niekedy je aj deň priveľa," odvetila mu spolujazdkyňa a pokračovala v listovaní magazínu Moja psychológia, ktorý vyhrabala v jeho ruksaku.
Pozn.: Príbeh ako aj jeho aktéri sú čisto fiktívni. Podobnosť so skutočnými postavami a udalosťami je čisto náhodná, nie však vylúčená. V prípade autora tohto článku však málo pravdepodobná.
