Bláznivý nápad! Neviem, či to bola len zhoda náhod, alebo mi túto šialenú myšlienku pošepol do ucha všetkými masťami mazaný Prvý Apríl. Jednoducho som si večer sadol k počítaču a poslal mail na 10 adries, ktoré sa začínajú na princezna@ ... Moju správu, ktorú si mala možnosť čítať iba Ty, som zveril do rúk virtuálnym poslom. Deviati to po pár minútach vzdali, no jeden z nich - ten posledný – putoval dlho a vytrvalo. A dnes ráno som v elektronickej schránke objavil blikajúcu obálku.
Je možné, že si si po prečítaní mojej správy poklepala prstom na čelo. Rovnako si mohla mail bez mihnutia oka navždy zmazať. Alebo si si snáď pomyslela, že to bol len omyl či trápny žart?
Rád by som Ťa ubezpečil, že to nebol ani omyl, ani žart. A keby si sa náhodou spýtala, čo si z pochopiteľných príčin neurobila, prečo som zvolil takúto zvláštnu formu oslovenia, odpovedal by som Ti, parafrázujúc Goetheho, že „len ten lásku zaslúži si, s žitím kto denne o ňu bojuje“. A to aj vtedy, ak deň sa zdá byť dlhší ako rok.
Koniec koncov, teraz je to už úplne jedno. Veď ani neviem, ako sa voláš. Tvoja odpoveď bola totiž stručná a jasná:
Ja urcite nie som ta, ktoru hladas.
Keď tak nad tým premýšľam, asi by som si mal mobil dobiť tučným kreditom. Alebo radšej skočiť k cvokárovi.
