Predstavte si, že v posledných dňoch je toho na vás akosi priveľa.Problémy v láske, v práci, so zdravím... A k tomu sajedného dňa pridá orkán, ktorý nečakane vyvráti nielen stromy z koreňov,ale aj vaše plány na papučový víkend pred televízorom.
V sobotu dopoludnia nám vypli prúd. Najskôr sme to prijímalis pokojom. Ešte pred tým, ako šťava v zásuvke prestala prúdiť, som sana teletexte dočítal o kalamite, ktorá nás zasiahla. Zo skríň smepovyťahovali deky a do termosky navarili čaj. Vraj pre istotu. Prvá nocbola chladnejšia a tmavšia, ako sme boli zvyknutí, ale bola pokojnáa preto opájala snami.
Nedeľňajšie ráno nás privítalo chladom. Ešteže otec odvážne vybeholv pyžame do kôlne a zakúril v krbe. Deň prebiehal ako každý iný.Len s tým rozdielom, že ranná sprcha sa zmenila na kúpeľ, ktorý vznikalprácnym nosením zohriatych hrncov vody do vane. A samozrejme, beztelevízie, rádia, internetu... Večer sme celá rodina sedeli v obývačke.Popíjalo sa vínko z Kány, mladší sa museli rozhodnúť pre malinovku a ja,pacient, repíkový čaj. Na stole slabým plamienkom kmitala sviečka. Po dlhejdobe sme boli zasa bližšie k sebe. Vzdialený od seba len kružnicousvetelného kruhu, ktorý dokázal slabý plameň sviečky vykúzliť. Otec, mama,sestra, brat a ja. Spomínali sme na najzábavnejšie zážitky z nášhodetstva, plánovali spoločné výlety na najbližšie obdobie. Opäť jeden peknýrodinný večer. Z núdze vzácna cnosť.
Keď v pondelok na obed konečne zapli elektrinu a náš dom sa vďakazapnutému mixéru a televízoru rozozvučal ako úľ, aj mi to prišlo trochaľúto. Ešteže som dostal skvelý nápad: večer sa po špičkách prikradnemk elektrickej skrini a šťuknem ističmi. Nech je tma, praská drevo vkozube a horia sviečky.
