Bola to vraj šokujúca zhoda náhod, že starká zomrela v deň sestriných narodenín. Ja si myslím, že to bol osud. Dlho som v niečo ako v osud neveril, ale časom som nadobudol podozrenie, že ak sa naučím čítať znamenia, ktoré denne objavujem vo svojej blízkosti, dokážem aspoň v obrysoch predvídať, čo ma čaká.
Dažďové kvapky, ktoré cupitajú po prednom skle od okamihu, ako som opustil mesto, mi pripomínajú Neline slzy. Malé, takmer by som ich nepostrehol, a vôbec nie slané. Všetci občas plačeme aj vtedy, keď to vôbec nebolí... Vedel som už dávno pred tým, ako som ju stretol, že jedného dňa musím spoznať dievča, ktoré bude viac ako len jedinečné. A Nela je jedinečná a napriek tomu neoriginálna – narodila sa presne v ten istý deň ako ja.
Náhle precitnem. Predo mnou silné svetlo, ktoré zalialo celú kabínu. Uši mi trhá neznesiteľný hluk. Tuším, že sa blížim ku koncu tunela... V poslednej chvíli strhnem volant doprava a nákladiak ma míňa len o pár centimetrov. Fúha, nechýbalo veľa a už by som domov nedorazil. Bola by to hrôza. Mama má dnes narodeniny.
