Pomaly sa končiaci rok bol pre mňa v mnohom zlomový. Keď hovorím v mnohom, mám na mysli predovšetkým dve udalosti. Dve udalosti, ktoré pre mňa jednoducho znamenali – mnoho. Tou prvou udalosťou bolo, keď som pochopil, že Ťa ľúbim. Tou druhou, keď som zistil, že ľúbiš aj Ty mňa.
Čokoľvek, čo by som teraz napísal, nepostačilo by to na vyjadrenie toho, čo pre mňa znamenáš. Keď sa však obzriem a cez zarosené okná vidím, ako ležíš schúlená na gauči pod dekou, ako krásne spíš, cítim, že mám dôvod sláviť v túto nočnú hodinu svoje súkromné Vianoce. Si ako vzácny darček: malý (ľúbim každý jeden z Tvojich 162 centimetrov:-) a predsa veľký. Rád by som Ťa ukryl v dlaniach, aby sa ti mäkkúčko spalo. Rád by som Ťa zohrial svojím dychom, ak by Ti bolo chladno. Rád budem načúvať tlkotu Tvojho srdca, ako šumeniu mora v mušli.
Teším sa na tieto Vianoce ako nikdy predtým. Uprostred izby rozžiarený stromček, na stole teplé koláče, z hrnčekov stúpajúca vôňa vianočného punču, tlmené svetlo, ja a Ty. Čo viac si môžeme želať na Vianoce ako jeden druhého?
