Keby som ťa jedného dňa stratil, čítala si v mojich listoch, vyhlásil bych nekonečné pátranie. Písal by som patetické básne, poviedky a články, písal by som o život, bez váhania zodral prsty, dlane, hánky.
Keby som Ťa jedného dňa stratil, prisahal som neraz, zaprel by som boha, sfúkol sviečky v kostole. Nech máš meno Mariana, Júlia, či Nela – bola by si pre mňa ako bohyňa. Viacjediná, tá istá a predsa iná.
A keď sa to v ten deň stalo, stál som ako z kameňa. Sledoval som, ako kvapky dažďa stekali po Tvojich lícach, presviedčal sám seba, že je to len dážď. Keby som ťa vtedy nebol nechal odísť, nemusel by som Ťa hľadať, kričať, mrhať spásou...
Vôkol mňa je tma, ticho a zima.