Dielo napísal v prvej štvrtine 17. storočia pražský učenec Daniel Bazilius. Jeho názov je siahodlhý, no začína asi takto: „Osud hwězdářský přirozený: O strašlivé s ocasem kométe kteráž se s hladolétem 28. dne měsýce listopadu na znamení wáhy w létu tomto bouřliwém a zkormauceném 1618 wyskytla“. Na niekoľkých desiatkach stranách autor charakteristicky barokovým spôsobom odkazuje na biblické hrôzy a Božie tresty, upozorňuje, že poznáme viacero druhov komét - napr. ohnivočervenej, bledej či čiernej farby, kométy „vlasaté a bradaté“ – ktoré sa na oblohe objavujú raz za niekoľko rokov či desiatok rokov, no sú spoľahlivou predzvesťou katastrofy celospoločenského rozsahu. V roku 1462 sa tak údajne na oblohe objavila „kométa s dlauhým wlasatým wocasem“ a o rok na to „weliký mor v Čechách a sucho následovalo“.
Úžasné na tomto takmer 400-ročnom spise je vážnosť, ktorú autor svojej téme pripisuje. Jeho dôslednosť sa týka nielen astronomicko-astrologickej interpretácie fenoménu komét, ale poskytuje aj prehľadný a strhujúci sumár všetkých letopočtov, kedy sa zlovestná kométa na nebi objavila a priniesla ľuďom zväčša len bolesť a utrpenie. Prvú zmienku o kométe podľa Bazilia možno vystopovať až do roku 3492 „od počátku světa a před narozením Krysta Pána 479“.
23. marec 2007. Každé ráno si uvarím čaj a listujem v novinách, ktoré mama – naša ranostajka – kúpi v stánku. A keď narazím na stránku s primitívnymi a dadaistickou technikou chrlenými horoskopmi, len sa pousmejem. Snaha v jednej vete zachytiť pestrosť nadchádzajúceho dňa je zúfalá rovnako ako moja túžba tisícimi slovami opísať to, čo sa odohráva v mojom vnútri. Keď raz Hamlet, čítajúc Montagna, utrúsil „Slová, slová, slová“, ani netušil, že o pár storočí budeme prázdnymi slovami zavalení. Kedysi platilo, že dobrá rada býva nad zlato. Asi preto, že vtedy boli ľudia menej zhovorčiví a slová viacej vážili. Dnes mám pocit, že nech poviem čokoľvek, aj tak mi nebude nikto rozumieť.
Vychádzam na balkón a pohľadom blúdim po tmavej oblohe. Kométy vraj vždy veštili niečo zlé. Hviezdy v Tvojich očiach ma však často napĺňali presvedčením, že znamenia sú ambivalentné a že záleží len na nás, ako si ich vysvetlíme a čo si z ich posolstva vezmeme k srdcu. Viem, že to tak nemusí byť, no verím, že to tak byť môže.
P.S.
Dnes som čítal Tvoj blog. K+ za to, že Tvoje články sú čoraz viac optimistické a plné nádeje. K+ aj za to, že si bola súčasťou môjho života a že ňou v istom zmysle navždy budeš.
