„Idem spať. Zajtra sa vidíme. Som celý deň v BA a dúfam, že skončímetak o jednej. Ozvem sa, brú noc."
„ Aj tebe, brú noc."
Zatváram chatovacie okienko ICQ, vypínam počítača líham si do postele. Nedá sa mi zaspať. V hlave mi víria myšlienkyz práve ukončenej debaty. V stovkách chatov, ktoré sa dajúzjednodušene nazvať ako debaty „o počasí" so známymi, vyznačujúce sa tým,že je v nich viac smajlíkov ako slov, sa našťastie nájde i zopár takých,ktoré nie sú len zabíjaním času počas obedňajšej prestávky v práci. Takétoniekoľkohodinové debaty možno viesť len s človekom, ktorý vás naozaj pozná,ktorému na vás záleží. Každý z nás by mal mať aspoň jednu takúto osobu vosvojom okolí, ktorú môže počastovať slovíčkom priateľ. Priateľov si dôkladne vyberámea len tí, ktorí si to skutočne zaslúžia, dostanú od nás tento honor. Mámepriateľov a keď máme šťastie, sme niekomu priateľom. Čo však očakávame odpriateľa? Čo sa od nás ako priateľa očakáva? Na prvý pohľad patetická otázkaako znenie témy pri písomnej maturite zo Slovenského jazyka. Objavia sa všakv živote človeka chvíle, kedy táto otázka nadobudne na význame a my mámenutkavú potrebu nájsť na ňu odpoveď, či aspoň sa o to pokúsiť.
Skutočný priateľ stojí v ťažkých chvíľach vždy po vašomboku. Vie, kedy je potrebné rozprávať a kedy len tíško načúvať. Môžetemu povedať úplne všetko bez strachu, že vás odsúdi alebo vaše slabosti použijeproti vám. Čo je však obzvlášť dôležité, je nájsť u blízkeho človekapochopenie pre svoje slová, skutky, či už správne alebo mylné. Len cez pochopeniemožno očakávať zmysluplnú reakciu. Na osobách vo svojom okolí vidíme správnosťči nesprávnosť svojich činov. Ich úprimné hodnotenie nás môže posúvať vpred. Lenu skutočného priateľa môžete nájsť slovápochopenia alebo horkej pravdy, ktorá nepoteší ale nastaví neskrivené zrkadlo.
Nájsťvšak rovnováhu medzi tým, kedy ticho počúvať, kedy poľutovať, rozveseliť, milosrdneoklamať alebo povedať horkú pravdu priamo do očí, sa môže niekedy zdaťmimoriadne ťažké. Nie je jednoduché byť skutočným priateľom a mať skutočnéhopriateľa. Alebo sa mýlim?
