Kdesi som čítal, že keď v domácnosti žije viacero žien dlhšiu dobu spolu, menštruačný cyklus sa im postupne upraví tak, že to majú všetky v približne rovnakom čase. Nie som odborník na ženskú menštruáciu, existujú totiž témy, ktoré s partnerkami jednoducho rozoberať nepotrebujem. Stačí, keď je moja drahá cez deň podráždená a večer ju bolí hlava. Pri všetkej úcte k mojim kamarátom, nemám pocit, že by pravidelné sobotňajšie stretnutia pri kofole a bowlingu vplývali na nás podobne silno ako spoločná domácnosť na cyklus žien. Nemyslím si tiež, že cigaretový dym, nejaké to pivo (zväčša nealko) a reči o hokeji, babách a peniazoch zjednocujú naše fyzické a psychické procesy natoľko, že v priebehu niekoľkých týždňov sa z relatívne šťastne zadaných úspešných mladých mužov stanú relatívne šťastne nezadaní úspešní mladí muži. Pravda je však taká, že s príchodom jesene sa naše vzťahy začali postupne rúcať ako domino. Fotografia zo svadby Ondreja T. (áno, on jediný zatiaľ podľahol), na ktorej sa do objektívu škeríme spolu s vtedajšími budúci exfrajerkami, sa stala o pár týždňov, čo sa týka dám po našich bokoch, neaktuálnou. A niekedy vtedy vznikol mýtus „normálnej baby".
Mýtus normálnej baby vlastne nevznikol hneď. On vznikal postupne a dodnes sa nejako vyvíja. Ako každý mýtus, aj tento vyviera z našej snahy racionálne obsiahnuť niečo na prvý (a často aj na druhý) pohľad iracionálne. Mám na mysli iracionálne príčiny správania sa našich (ex)priateliek, lebo hoci sa dôvody ich rozchodu videli byť v ich podaní logické, ich motivácia zostáva pre nás iracionálna. Prečo Lenka jedného dňa náhle zistila, že chce byť sama a splniť si svoj sen žiť podľa vlastnej chuti? Ako je možné, že Kika jednoducho prestala s priateľom komunikovať a odsťahovala sa do Plzne? A prečo Aňa až po dvoch mesiacoch pochopila, že sexovať s bývalým je výhodnejšie ako s terajším?
„Nechcem nič extra, len normálnu babu," zahlásil raz pri bowlingu jeden zo štyroch nezadaných členov našej štvorčlennej partie. „Dnes už normálne baby nie sú," odpovedal akoby mimovoľne druhý.
Normálna baba podľa L.: „Mala by mať hnedé vlasy, hnedé oči. Mám rád také drobnejšie, ale nemusí byť extra chudá, ale ani nie tučná. Musí byť proste milučká. Víš, taká jak Natalia Imbruglia. Tú možem."
Normálna baba podľa B.: „Chudá, vysoká, dobré prsia, dobrá riť. Nič viac mi netreba."
Normálna baba podľa O.: „Musí vedieť nielen prijímať, ale aj dávať ... Čo sa smeješ, ty hovado, nemyslel som to len tak!"
Normálna baba podľa M.: „Blondínka, modré oči. Né moc chudá, tak 170/57. A mala by mať podobné záľuby jak mám ja. Skrátka musíme si rozumieť. Mala by byť inteligentná, vtipná, sebavedomá, dospelá, verná ..."
Výbuch smiechu.
Keď sa prechádzame po uliciach, vidíme dievčatá hnedovlasé, blondínky, vysoké, nízke, chudé, akurát, s malým zadkom aj s veľkou riťou. Stretávame ženy vulgárne, trápne, škaredé, namyslené, decentné, milé, inteligentné, pôvabné ... A tak sa každú sobotu pri bowlingu čudujeme ako je možné, že v takom množstve sa nájde len tak málo „normálnych báb". Vlastne, je ich dosť, ale po čase, keď s nimi žijete v spoločnej domácnosti, vyrukujú na vás s argumentmi, ktoré sa zdajú byť logické, ale príčiny ich nájdenia v aktuálnom vzťahu sú pre nás mužov absolútne iracionálne. Normálna baba je zrejme naozaj len mýtus. Alebo my, muži, nie sme normálni.
P.S.: Definície „normálnej baby" podľa mojich kamarátov sú len parafrázy. Doslovné citácie by znamenali vážne porušenie etického kódexu blogera. Ďakujem za porozumenie.
