Spod kolies mu fŕkal hviezdny prach. „Ďakujem,“ pošepol som mu, „vezmem si Malý.“ Netrvalo dlho a Malý voz bol tu. Nastúpil som a opatrne privrel dvierka – aby som nezobudil spiacich susedov. „Vpred!“ zavelil som vzápätí. Malým vozom trhlo až ma pritlačilo k mäkkému operadlu utkanému z mesačného svitu a vyrazili sme.
Uháňali sme nočnou oblohou – jasnou a hviezdnatou. V duchu som ďakoval za globálne otepľovanie, inak by som v tomto ročnom období len v papučiach a tenkom župane poriadne prechladol. Pre istotu som si límec vytiahol vyššie a dobre som spravil, lebo prievan, aký vzápätí spravili svojimi mohutnými krídlami šantiaca Labuť a majestátny Orol by mi na zdraví nepridal.
Len na zlomok sekundy sa mi podarilo zazrieť smutnú, no stále krásnu tvár pyšnej Kasiopeje. Za trest pripútaná na svojom tróne už stáročia hľadí na juh, kde sa po šírej oblohe ako nekonečnej hviezdnej lúke preháňa na okrídlenom Pegasovi jej rovnako okúzľujúca dcéra Androméda. Aj teraz, ako mnohokrát predtým, mi princezná Androméda nenápadne, aby ju nevidel jej drahý Perzeus, poslala vzdušný bozk a ja som sa rovnako ako mnohokrát predtým začervenal. Platonickú lásku však už niekoľko rokov prechovávam nielen k nej, ale aj k egyptskej kráľovnej Berenike, ktorej vlasy ako zlaté nitôčky povievajú na severe. Vždy ma okúzli ich nádherná vôňa.
Zrazu pobadám, že Malý voz zrýchli. Nad obzorom už badať oranžovo sfarbenú žiaru sálajúcu z prebúdzajúceho sa Slnka. Trielime zababušení do čoraz chatrnejšieho plášťa tmy a zdravím svorku rozšantených Poľovníckych psov i Pastiera, ktorý pred brieždením pripíja na končiacu sa noc s mocným Herculom. Kľučkujeme ako šialení medzi húfom Rýb, unikáme lačným tlamám kľukatej Hydry. Krátko pred šiestou hodinou rannou mäkučko pristávame pred mojím balkónom. Vystupujem, jemne privriem dvierka a zamávam Malému vozu. Ten sa v tej chvíli pred mojimi očami rozplynie do zlatistej trblietavej pary.
Zvoní budík. Moja láska ma budí bozkom. Pokúšam sa tváriť neviditeľne, skrývam sa pod paplónom... Nepomáha. Po hodnej chvíli sa jej podarí vytiahnuť ma z postele. „Máš pod očami modré kruhy. Zasa si nemohol spať?“, pýta sa ma Nela s rukami založenými vbok. Nič jej nepoviem, len ju mocne objímam. Jej vlasy voňajú naozaj čarovne.
