Tu na blogu to máme troška jednoduchšie: časť z nás bloguje pod svojím skutočným menom, poznáte nás z fotografií a článkov, iní blogeri sú skrytí pod prezývkou a fotkou, na ktorých ich nemožno identifikovať, diskutujúci sa zasa prihlasujú pod vlastným menom či nickom. Píšeme a diskutujeme o sebe, o svojich záujmoch, názoroch, postrehoch.
V online hrách je však situácia iná. Online hry sú uzavretým svetom, v ktorom platia iné pravidlá. Sú prísne dané témou hry. Ak ide o hru, ktorá simuluje spoločneskú realitu, napr. Second life, kde tisíce ľudí žijú svoj virtuálny život podľa svojej chuti a ľubovôle, pravidlá sú hyperbolizovanou adaptáciou spoločenských pravidiel a noriem, ktoré platia v „skutočnom" (materiálnom) svete. Pri bojových online hrách (napr. Travian) sú pravidlá komunikácie a správania sa hráčov - lepšie povedané „virtuálnych ja" - podmienené bojovým podmienkam: na dennom poriadku sú tu spojenectvá, dohody, zrady, útoky, obrana, pomoc a podpora, či dokonca virtuálna smrť, ktorá nastane pod tlakom iných hráčov a jediným východiskom je zmazanie hráčskeho účtu.
V boji sa prejaví charakter človeka. Znie to síce zvláštne, možno až komicky, ak si uvedomím, že píšem o HRE. A napriek tomu, že hráči v nej takmer výlučne vystupujú a komunikujú pod prezývkami (aj tie o človeku za ňou často čosi naznačujú), časom sa odhaľuje ich charakter. Nepoznáme sa osobne: nikdy sme sa nevideli, nepočuli, nepoznáme ani svoje skutočné mená. Existujeme vo virtuálnom svete ako virtuálni kamaráti alebo nepriatelia. Sme schopní bojovať jeden za druhého až dokonca... Aj keby sme mali utrpieť potupnú virtuálnu smrť.
Z času na čas sa však objaví človek, s ktorým si „sadnete" bez ohľadu na to, či ste súčasťou hry alebo nie. V stredu som sa po prvý raz v živote osobne stretol s chalanom, ktorého poznám vďaka online hre. Okrem rozvíjania bojových stratégií sme sa nevyhnutne dostali aj k osobnejším témam a preto stretnutie naživo bolo len otázkou času. Dali sme si malinovku, pokecali o hre, ale aj o práci a frajerkách. Podali ruku a rozlúčili sa so slovami, že sa stretneme v boji:-)
Uletené. Dospelí ľudia trávia hodiny času vo vymyslenom svete, hrajú sa na generálov, bojujú s virtuálnymi vojakmi, vyhrážajú sa, spriadajú plány na likvidáciu protivníka a vystupujú pod šialenými nickmi, s ktorými sú celkom zžití, lebo sa tak nechávajú oslovovať alebo tak označujú sami seba. Hra, ktorá prostredníctvom klikania myšou a vypisovania vojnových správ odhaľuje charaktery skutočných ľudí z mäsa a kostí. Hra, ktorá tvorí z nickov skutočných kamarátov. A potom že internetová komunikácie prispieva k ochladzovania medziľudských vzťahov. Hlúposť! Však, milí blogeri a diskutéri? P.s.: Zdravím všetkých hráčov Travianu, špeciálne z sk3 a sk6: milanekpinka, teutat, otis, brtko.
