Musí v tom byť paradoxná zhoda okolností, že presne trinásť mesiacov od stretnutia v našej obľúbenej čajovni, sa naše cesty rozchádzajú. Vlastne, rozchádzame sa my. Jednoducho sme zistili, že Ty chceš ísť vľavo, ja vpravo, Ty máš rada grapefruit, ja pomaranč, Ty potrebuješ cítiť objatie, ja počuť, že ma ľúbiš. Niekto by konštatoval, že sme „nekompatibilní“, iný, že sme nemali dosť síl urobiť dostatočný počet kompromisov. Pravda je zrejme niekde uprostred, to vieme obaja.
Mal som pocit, že silu lásky do istej miery vyjadruje aj počet mien a zaláskovaných prezývok, ktoré som Ti dal a ktoré si Ty prijala. Od milých odvodenín a skomolenín krstného mena až po zdrobneniny zo živočíšnej ríše. Slová, slová, slová. Možno si mala pravdu, možno sme sa mali viacej objímať. A možno sme to nemali tak skoro vzdať. Mrzí ma to rovnako ako Teba.
Cvaknutie zámky dverí. Podobný zvuk vydáva revolver.
