Ľudská múdrosť je zachytená v mnohých podobách a rôznych prejavoch. Hoci si dnes ľudia myslia, že dosahujú vrchol intelektuálneho a morálneho vývinu človeka, mám pocit, že naši dávni predkovia o ľudskosti a zmysle života vedeli viac ako Google či Wikipedia. Závažné odpovede na to, ako dôstojne žiť a vážiť si každého človeka, mi poskytli stredoveké romance o hľadaní svätého grálu.
Podstatou stredovekých veršovaných románov (od Chretiéna de Troyes, Borona, Eschenbacha ai.) je púť hrdinu – rytiera (nie nevyhnutne šľachtica) za svätým grálom. Či už si pod týmto tajomným spojením slov predstavíme misku alebo pohár s Kristovou krvou, hrob Márie Magdalény, alebo záhadnú pokrvnú líniu, o ktorej existencii nás presviedčajú rôzne pseudovedecké knihy a romány, svätý grál má skôr prenesný význam, ako doslovný.
Svätý grál je metafyzické súcno, idea lákajúca hľadačov absolútna – samého seba a zmyslu svojej existencie. Rytier, ktorý sa vydá hľadať grál, musí podstúpiť veľa zasväcujúcich skúšok (morálnych, fyzických, intelektuálnych a emocionálnych). Bez nich by grál nedosiahol. No rovnako by neprišiel do svojho cieľa ani bez osôb, ktoré na svojej dobrodružnej ceste stretáva. Najčastejšími postavami sú starec – pustovník, ktorý je múdry a rozvíja hrdinovu intelektuálnu a morálnu kvalitu, žena – cnostná panna, ktorá rytierovi ukazuje správny smer v oblasti citových hodnôt, a iné postavy, ktoré mu môžu poskytnúť informáciu (indíciu). Indícia môže byť pravdivá, alebo falošná. Len hrdina s čistým srdcom a bystrým umom odlíši pravdivé indície od tých mätúcich.
Ja som občas tiež jedným z mnohých hľadačov svojho grálu. Túžim spoznávať nových ľudí, lebo ma obohacujú. Hľadám lásku ženy, ktorá ma zušľachťuje. A na ulici oslovujem úplne neznámych ľudí, aby som získal indíciu. Pýtam si jednoduchú radu. Napríklad.
Ja: „Dobrý deň. Prepáčte, že vyrušujem, ale mohli by ste mi poradiť, ako sa dostanem k Dómu sv. Martina?“
Neznámy(a): „Musíte ísť tade a tade, potom doprava a tam uvidíte vežu."
Ja: „Ďakujem za radu. Pekný deň.“
Neznámy(a): „Nie je za čo. Aj Vám.“
Vtedy mám pocit, že som pokročil vo svojom živote ďalej. Že obyčajný primitívny kontakt s človekom mi pomohol uvedomiť si, že som tu, že žijem, že hľadám, a že na všetko toto mi treba iných ľudí. Bez nich by som bol stratený. A teším sa rovnako aj vtedy, keď stretnem iného „hľadača“, ktorý požiada o informáciu mňa. Z rytiera sa stáva zasvätiteľ – radca.
Môžeme byť kým len chceme. Rytierom hľadajúcim grál, mudrcom, ktorý poradí správnu cestu, osobou, ktorá miluje iného hľadača, i nezúčastneným experimentátorom a prezliekačom kabátov na úžasnej ceste po stopách stredovekých rytierov z grálových romancí. Oslovte občas neznámych chodcov na ulici aj Vy. Veď hľadať je často krajšie ako nachádzať...
