Nepomáha mi ani oslovovanie neznámych ľudí na ulici. Napriek jasnej jesennej oblohe nedokážem v noci identifikovať najznámejšie a najviditeľnejšie súhvezdia, ktoré by mi pomohli nabrať správny kurz. A moja dlhoročná skúsenosť s hľadaním originálnych riešení je v týchto nových podmienkach absolútne nepoužiteľná. Hrboľaté chodníčky ma unášajú, kam sa im zachce.
Napriek tomu sa v tomto blúdení - nie blúznení - doslova vyžívam. Mám rád dobrodružné spoznávanie nočného mesta. Zistil som, že omnoho viac ako návšteva zábavných podnikov, ma priťahuje túlanie sa mestom, sledovanie rozžiarených výkladných skríň a dýchanie chladného vzduchu, ktorý je už plný predvianočnej atmosféry. S veľkou netrpezlivosťou čakám na okamih, keď prvý raz v tomto roku zavetrím vôňu vareného vína a husacích lokší. Vtedy si uvedomím, že náhliť sa nemá zmysel a že možno trocha zámerné blúdenie mestom má pre mňa zvláštne mystické čaro.
Viem, že raz príde deň, keď vstanem a pôjdem. So sklonenou hlavou, sám proti noci. Dovtedy sa však budem naďalej pokúšať blúdiť spletitými uličkami, oslovovať neznámych ľudí a vdychovať vôňu tohto sveta.
