Vo štvrtkovom vydaní jedného slovenského bulvárneho denníka, ktorý sa živí hľadaním a šťavnatým opisovaním vykonštruovaných senzácií, som si prečítal jednu z klasických kritík na adresu Ficovej vlády. Jej paradox spočíva v tom, že keď nová vláda zvýši minimálnu mzdu, zruší poplatky v zdravotníctve či pridá dôchodcom vianočný bonus, je rozhadzovačná a zadlžuje štát. Keď však pomaly sťahuje vojakov z Iraku či schváli rozpočet, ktorý je viac-menej vyvážený a spĺňajúci kritériá vstupu Slovenska do eurozóny, je pokrytecká, lebo predvolebné sľuby boli sociálne radikálnejšie. Či robí Fico to alebo ono, vždy je to zlé. Odhliadnuc, že uvedený plátok má pramálo spoločné so serióznou žurnalistikou, ani mienkotvorné denníky ako SME či Pravda sa podľa môjho názoru príliš nebránia vyhradzovaním väčšieho priestoru pre kritikov Fica, ako pre názory, ktoré vidia v krokoch vlády aj určité pozitíva.
Ja sám som kritikom mnohých aspektov Ficovej sociálnej/socialistickej politiky (pozri tu) a politickej filozofie ľavice ako takej. Na druhej strane, nemôžem sa zbaviť pocitu, že Ficova vláda zatiaľ – aspoň čo sa týka domácej politiky - zvláda svoje úlohy do istej miery korektne. Ficovi sa darí držať na uzde buldogov z HZDS a SNS. Kvitujem, že tu je snaha, hoci viac menej formálna a s propagačným efektom, rokovať s monopolmi. A nevyčítam Ficovi ani populizmom zaváňajúce kroky, ako napr. zrušenie rokovania v betliarskom kaštieli, či zníženie hranice nešťastnej „milionárskej dane“ na úroveň, ktorá sa konečne dotkne aj pánov poslancov v NR SR. Pretože si naozaj nepamätám, že by Dzurindov kabinet za osem rokov sedenia vo vláde spravil podobné gesto, ktoré by chudobnejšia časť obyvateľov Slovenska dokázala pochopiť.
Po ôsmich rokoch mám totiž dosť arogantnej a alibistickej Dzurindovej politiky. Mám dosť ministrov s gangsterskými praktikami, ministrov, ktorí si reformami a abstraktnými grafmi budujú renomé v zahraničí, mám dosť ministrov, ktorí protiústavne berú dôchodky invalidom. Je mi trápne liezť Američanom do zadku, pozerať sa na blažene sa usmievajúceho slovenského premiéra, ktorý stíska ruku Bushovi pred atrapou krbu za dvesto litrov. A som prekvapený a zarazený zo spôsobu (ktorý sme v prípade Fica ako opozičného poslanca vždy radi kritizovali), akým sa súčasná opozícia v zahraničí negatívne vyjadruje o legitímnej slovenskej vláde, ktorú si v demokratických voľbách zvolili slovenskí voliči.
Veľa Slovákov má totiž jeden zásadný problém: nikdy nie sú z ničím spokojní, ale urobia málo na to, aby to zmenili. Ten, kto zarába 6000 mesačne, rovnako ako ten, čo zarába 30000, sa ponosuje, že je to málo, a zo všetkého viní politikov a okolie, len nie seba. Otázkou tiež je, málo na čo? Na slušné vyžitie, na zaplatenie energií, na kúpu bytu, na dovolenku?
Áno, vo voľbách som dal svoj hlas SDKÚ-DS, ale som rád, že prišla politická zmena. Je len na škodu nám všetkým, že zmena sa stále nedeje aj v našich hlavách.
