Andrew Lloyd Weber vo svojom muzikály „Jesus Christ Superstar“ (1971) predstavil Máriu Magdalénu ako ženu, ktorá k Ježišovi prechováva horúce city – a ani Ježiš, keby mu na pleciach neležala toľká zodpovednosť za tento svet, by asi nezostal voči nej úplne ľahostajný. Dan Brown ponúkol masám šťavnatý a pikantný hlavný chod: Ježiš bol ženatý, jeho manželkou bola Mária Magdaléna a mali spolu dieťa, ktorému sa podarilo udržať pokrvnú líniu jeho otca až dodnes. K tomu dekórum v podobe tajomných templárov (žiaľ, väčšina ľudí stále vníma stredovek ako tajomný a temný), fanatických mníchov a geniálnych šifier geniálneho Leonarda. A zrazu Vatikán, stále vnímaný ako najväčšia náboženská autorita kresťanského sveta, stojí pred jedným z najväčších problémov od čias nacistického vyčíňania pred a počas druhej svetovej vojny. Otázka znie: zaujať stanovisko, alebo podobné „objavy“ ignorovať? Vatikán sa priklonil viac-menej k mlčaniu. Veľmi nešťastné PR!
Najnovšie tvrdenia hollywoodskeho režiséra Jamesa Camerona o tom, že objavil v jeruzalemskej štvrti Talpiot rodinnnú hrobku Ježiša, jeho matky, brata, manželky a zrejme aj syna je len ďalším prejavom silnej kultúrno-spoločenskej tendencie: svet vstupuje do novej epochy, ktorú možno prirovnať k nástupu renesancie v 15 storočí. Stredovek bol elitársky. Moc vtedajších elít spočívala v sile meča (feudáli) a v sile manipulácie, propagandy a vzdelania (cirkev). Renesancia priniesla obraz človeka – individuality, ktorý je schopný čítať, písať, myslieť a pochybovať. Vďaka nástupu nových komunikačných médií, najmä televízie, internetu a mobilu, prežíva kresťanský svet svoju informačnú renesanciu.
Google, Wikipedia, YouTube, Liveleak – to je len zopár fenoménov dnešnej doby, ktoré poukazujú na rastúci vplyv nových médií. Spisovateľ už dávno nie je morálnou autoritou, masmédiá nie sú jedinými, ktoré prinášajú relevantné informácie (napr. blogy získavajú čoraz viac pôdy pod nohami), prijímateľmi nie je pasívny čitateľ, ale aktívny prijímateľ a generátor informácií.
Dôsledky novej epochy sa prejavujú v najrozmanitejších formách. Popravy zajatcov v Iraku už nešokujú, odhalené pozadie celebrity nafotenej mobilom je každodennou rutinou a Ježiš Kristus už dnes nie je len náboženskou, ale čoraz viac mediálnou ikonou. Laicizácia posvätného, konfrontácia starých a nových hodnôt v istom zmysle svedčí o prehlbujúcom sa úpadku kresťanstva ako takého. Je to výzva pre cirkev otvoriť vatikánske múry svetu a zaujať jasné stanovisko, vypracovať dlhodobú komunikačnú stratégiu. Je však možné, že ani to nezabráni celkovej liberalizácii v oblasti viery. Zatiaľ čo judaizmus a islam aj pre isté technické zaostávanie bazírujú na dogmách a ortodoxii, kresťanstvo, najmä v Európe a USA, sa s nástupom nových výziev doteraz nedokázalo uspokojivo vysporiadať. Je dokonca pravdepodobné, že o pár rokov mnoho kresťanov konvertuje na islam a že živou baštou kresťanstva nebude Rím, ale Južná Amerika a Afrika, teda pôvodne kresťanské kolónie. A svet, ako ho poznáme dnes, sa vo veciach vnímania transcendentna úplne zmení.
P.S. Autor je kresťan, rímsko-katolíckeho vyznania.
