Keď som sa v sobotu vracal z nemocnice v bratislavskom Ružinove, na parkovisku pri aute si ma odchytil starší pán. Hádal som mu niečo okolo 65-ky. Tesilové nohavice, pletený sveter pri teplote okolo dvadsať stupňov. Okľukou cez príbeh o svojom bývalom učiteľskom povolaní, mizernom dôchodku a neschopnosti štátu postarať sa o dôchodcov sa dopracoval k tomu, že jeho žena, tiež bývalá učiteľka s dôchodkom 5900 korún, je invalid a potrebuje lieky. Na tie sa vraj dopláca vyše tisíc korún, no jemu chýba rovných 270. Vraj či mu nepožičiam. Vraj vráti. A keď dodal, že sa cíti trápne a hambí sa, na okamih som zapochyboval o tom, či naozaj nehovorí pravdu. Povedal som mu, že rád pomôžem, ale len stovečkou. Keď som mu podával žmurkajúcu Madonnu Majtra Pavla z Levoče, takmer mi ju vytrhol z ruky a niekoľkokrát poďakoval. Nasadol som do auta a odišiel.
V ten istý deň podvečer som v istom nemenovanom nábytkárskom dome pozeral po nejakých stolíkoch do kaviarne. A odbehol som si do miestnej reštaurácie niečo si zajesť. Pri konzumácii gréckeho šalátu som bol vyrušený bezzslovným pohodením prívesku v tvare topánky a laminovanou kartičkou na stôl. Klasický text o hluchonemých, ktorí potrebujú pomoc. Prívesok zakúpený len za 85,- Sk vraj takouto pomocou určite je. Vytiahol som stovku a vymenil ju za prívesok. Laminovanú kartičku s textom si predajca vzal.
Niekedy má človek pocit, že dnes sa už inému človeku nedá inak pomôcť, len peniazmi. Nikto vás na ulici nepožiada o kúpenie chleba alebo polievky, nikto nepožiada o pomoc s ťažkými taškami. Peniaze však, zdá sa, pomáhajú vždy - bez ohľadu na to, či ich darujete utáranému dedkovi alebo mĺkvemu predajcovi. Tých dvesto korún mi nechýba. Pomáhať sa musí. Keď však sledujem dianie okolo seba, na jednej strane vidím, aké tisíce a milóny sa vyzbierajú na choré, hladné a opustené deti, na druhej strane je tu stále čoraz viac chorých, hladných, opustených a chudobných. Na svete je stále veľmi veľa dobrých ľudí. Na svete je stále veľa chudobných a ubolených. A je tu aj dosť tých, ktorí sa na chudobných a obolených len hrajú, lebo vedia, že tých dobrých ľudí je stále dosť. Snáď som v sobotu pomohol tým správnym.
