Do rúk sa mi dostal zaujímavý dokument. Na zažltnutom tenučkom papieri je strojom naťukaný zápis o udalostiach spred viac ako šesťdesiatich rokov. 19. marca 1949 v Prievaloch, obci v okrese Senica na Záhorí, bolo zaznamenané svedectvo istého Rudolfa Chorvatoviča, ktorí prišiel na Miestny národný výbor v spoločnosti pani Anny Králikovej, rodenej Fraňovej. Cieľom návštevy bolo podať svedectvo o nebohom Antonovi Fraňovi, rodákovi z malej stredoslovenskej obce Lučatín, za účelom „ potvrdenia menovaného v slovenskom národnom povstaní ". Svedok Rudolf Chorvatovič v prehlásení uvádza:
„Dňa 31. augusta 1944 ako školné roty zo Zvolena boli nasadení do boja prvého obranného úseku v Malužinej - Kráľová Lehota pod vedením maj. Krampla, terajšieho kapitána, teraz pôsobiaceho na oblastnom veliteľstve NB I. Bratislava, Benešova 42, ktorej členmi boli menovaný Anton Fraňo a podpísaný Rudolf Chorvatovič. Podpísaný Rud. Chorvatovič udáva, že po celý čas Anton Fraňo bol v údernej skupine poručíka Holuba ako zástupca údernej skupiny, bol pri každom prepade zúčastnený, kde dňa 1. októbra 1944 táto skupina vyhodila nemecký pancierovaný vlak útočiaci na Kráľovú Lehotu (v Dolinách). Za toto ako odmenu mali byť odmenení sumou 20.000 Kčs, ale pre potlačenie Nár. povstania k tomuto nedošlo." Na záver svedok dodáva, že partizán Anton Fraňo „húževnate bojoval a svoju hrdinskosť neohrožene preukazoval."
Vďaka úradnému dokumentu sa meno mladého partizána objavilo na pamätnej tabuli, ktorá si pripomína obete 2. svetovej vojny. Obete, ktoré sa so zbraňou v ruke odvážili vzoprieť nacistickej okupácii Slovenska.
V prehlásení svedka sa však už neobjavujú informácie o tom, že mladý partizán Anton Fraňo, ktorý „tak húževnate bojoval", zomrel ešte toho roku, teda v 1944. Známi ani jeho rodina dodnes nevedia, ako sa to presne stalo. Vraví sa, že padol v spŕške nemeckých guliek niekde v horách, iní tvrdia, že bol nemeckými vojakmi zajatý a popravený.
Nikde v dokumente sa tiež neuvádza, že Anton Fraňo, ktorý zahynul v Slovenskom národnom povstaní v roku 1944, mal v okamihu smrti iba 20 rokov...
P.S.: Povaly a truhlice našich starých a prastarých mám ukrývajú množstvo zaujímavých svedectiev minulosti. Toto je len jedno z mnohých. Ale aj toto jediné, ktoré sa mi dostalo do rúk, je dostatočne pôsobivé, aby sme si lepšie uvedomili, čo vojna pre bežných ľudí znamenala. Že okrem strachu, žiaľu a utrpenia priniesla aj niečo, čo možno nazvať hrdinským vzdorom človeka - aj za cenu straty vlastného života.
