Keď som sa narýchlo obliekal a rozospatý si drhol kefkou zuby, v hlave sa mi mleli katastrofické scenáre rozsahu škôd. Počítače, monitory, plazmová televízia, litre alkoholu, cigarety, peniaze... Vydělals, prebehlo mi mysľou. Cestou do podniku som zavolal šéfovi z práce, že dnes prídem asi neskôr, lebo nás vykradli. Zrušil a presunul som všetky pracovné stretnutia, ktoré boli naplánované niekoľko dní a možno aj týždňov vopred, a rezal zákruty o stošesť.
Na chodníku pred kaviarňou som už zdiaľky videl kúdoly dymu, ktoré sa valili s Ondrejových úst. Stál uzimený a nasratý pri vypáčených dverách. „Stojím tu už dve hodiny a toto je desiata", trpko sa usmial, keď zahadzoval ďalší špak. „Policajti majú len jedno výjazdové vozidlo, prídu asi za hodku. Čekni, prosím ťa, čo zmizlo," zašomral a hlasno sa rozkašľal.
Vstupoval som do priestorov podniku s malou dušičkou. Prvá úľava prišla, keď počítače, monitory aj plazma boli tam, kde sme ich v nedeľu večer zanechali. Vbehol som do skladu, tovar bol tam. A fľaše a cigarety boli nedotknuté aj na poličkách za barom. Nejakú chvíľu mi trvalo, kým som zbadal, že zmizla kasa. Iba kasa, pomyslel som si s úľavou. Peniaze na noc v podniku nezamykáme. Vylomené dvere a jeden eurobalíček v hodnote necelých 17 EUR, to nám spôsobili vlamači, vysvetľoval som policajnej hliadke, ktorej som pripravil kávu a čaj. Prišli z neďalekej dediny, kde riešili odoberanie rómskych detí do domova. Po pár minútach prišiel policajný technik v civile. Natiahol si biele rukavičky, pofotil si inkriminované miesto a štetkou s akýmsi práškom zisťoval možné odtlačky. Žiadne UV svetlá, žiadne odhalenie páchateľa ešte pred spáchaním trestného činu, ako to vidím v televíznych seriáloch z radu CSI. Spísala sa zápisnica, porozprávali sme sa, ponadávali na dnešných kriminálnikov a dohodli sa, že o hodinku sa dostavím na policajné vypočúvanie. Medzitým prišiel zámočník a dal sa do opravy zničených dverí.
Na vypočúvanie som čakal asi dve hodiny v nevykúrenej čakárni. Vyšetrovateľ mal vraj po víkende veľa prípadov. Nečudujem sa, keď musí riešiť prípady takýchto babrákov, ktorí si napriek policajnej kamere namierenej na vchod našej kaviarne, bezpečnostné dvere a alarm trúfnu na vlúpačku a odnesú si len poondenú hrsť drobákov. Keď so mnou policajný vyšetrovateľ skončil, náznakom som sa ho spýtal, či treba polícii hlásiť, ak sami vypátrame páchateľov a vybavíme si to s nimi mimo dosahu ruky zákona. Pozrel na mňa, chápavo pokrčil čelo a prikýval, že nie je problém, ak si to vybavíme sami.
Okrem vylomených dverí, zabitého dňa a stresu sme prišli o jeden eurobalíček. Hrsť špinavých centov, ako vraví Clint Eastwood v jednom zo svojich skorších westernov. Možno mám tušenie, kto to mohol byť. Partia asi 16-ročných indivíduí, ktoré sa v poslednej dobe motali okolo. Dlho zberali odvahu na svoju akciu. Ak toto čítate, milí páchatelia, tak zbystrite pozornosť: Som zvedavý, či vám tá odvaha vydrží aj vtedy, keď vám zaklopeme na dvere. A pýtať 17 euro v drobných minciach naozaj nebudeme, ani ďakovať, že ste sa "nabalili" len zopár mincami. Hrdinovia...
