Myslím, že niekto tu na blogu už rozoberal textíky a hlášky na verejných wéckach. Mňa naposledy zaujala veršovačka napísaná hrubou fixou na záchodových dverách v jednej reštaurácii. Keďže som vyštudoval literárnu vedu a mám aj nejaké praktické skúsenosti s kritickou interpretáciou, ponúkam naozaj stručný a kontextu zodpovedajúci výklad. Verše zneli:
Sral, sral, sral,
trávy sa držal.
Tráva sa mu odtrhla,
padol riťou do hovna.
Na prvý pohľad vidno, že autor textu sa priklonil k trochejsko-daktylskému veršu s nepravidelnou metrickou štruktúrou ukončenému gramatickým rýmom (sral - držal), resp. asonanciou (odtrhla - do hovna). Jednoduchá forma korešponduje s jednoduchým obsahom bez výraznej metaforiky. Na druhej strane silný senzualizmus prežitku ústrednej aktivity lyrického subjektu autor zvýraznil nielen úvodnou trojnásobnou explikáciou označenia aktivity, ktorej prináleží celý jeden verš, ale aj expresívami (sral, riťou, hovno), a sekundárnou farebnosťou scény (tráva - zelená, hovno - hnedá). Uvedená aktivita, ktorá tvorí jadro sujetu, vyvoláva silné senzuálne prežitky navyše aj implicitnou prítomnosťou ostatných zmyslových efektov: sluchových a čuchových. Jednoduchá rytmická výstavba, charakter rýmovania ako aj výber štylistických prostriedkov naznačuje inšpiráciu v útvaroch ústnej ľudovej slovesnosti a majstrovstvo básnickej skratky. Tematizácia aktu vylučovania a následného tragického vyústenia, teda fyzické a v prenesenom význame aj duchovné, či dokonca etické - vylučovať na verejnosti nie je v súlade so spoločenskými normami - pošpinenie lyrického subjektu, naznačuje, že máme dočinenie s istou formou umelej, tzv. fekálnej balady.
Ako vidíte, okrem miesta na vylučovanie je toaleta aj priestorom, ktorý mnohých ľudí inšpiruje. Nech to znie akokoľvek nechutne, múza si insitného umelca nachádza často v čase a priestore, ktorý nezodpovedá čítankovej predstave zamysleného básnika alebo rozorvaného a nepokojného rebela. Koniec koncov, ak prijímame skutočnosť, že Bukowski tvoril najlepšie básne spitý na mol a beatnici nenapísali riadok bez absinthu alebo drog, prečo by sme a priori mali vylúčiť možnosť, že niektorí z básnických velikánov nenašiel inšpiráciu na svoje programové dielo práve na toalete? Na druhej strane, nemyslím si, že autor štvorveršia, ktoré som citoval vyššie, je novým Bukowským či Ferlinghettim. Oceňujem však jeho snahu využiť čas strávený na toalete kreatívne, nielen bezprizorným zízaním na ošarpané dvere alebo čítaním bulvárneho denníka v praktickom formáte A4. Zároveň tiež dúfam, že po dobre vykonanom diele nezabudol spláchnuť a použiť kefu. Ak to tak nespravil, považujem ho za obyčajného grobiana a zviera. A nič na tom nemení ani jeho „talent".
