Česko – Južná Afrika
Česko do druhého zápasu vymenilo 5 hráčov, na striedačke ostali aj hviezdy ako Šulc a Souček, zmenu herného prejavu im to ale neprinieslo. Áno, prvých desať minút mali veľmi dobrých a dominovali, ale vďačili za to najmä chybám v rozohrávke súpera, ktorý bol pod tlakom mimoriadne nervózny a chaotický. Keby boli Češi schopní napádať s piatimi hráčmi ako Irak, mohli zápas poľahky vyhrať už v prvej polke. Potom sa však stiahli do defenzívneho, pasívneho bloku a len vyčkávali, čo sa bude diať. Český tím nebol futbalový a za predvádzanú hru si naozaj nezaslúžil vyhrať.
Na gól využili zaspatú pasáž Afričanov, ktorí pri ňom navrstvili chyby – či už to bola laxnosť Okona, keď nechal poľahky odcentrovať súpera pred bránu, alebo Mudau, ktorý mohol loptu bez problémov odohrať. Okrem toho mali Češi asi dve šance, v oboch bol Schick, no ani raz neskóroval. V minulom zápase bol síce kritizovaný neprávom, ale patrí medzi širšiu útočnú špičku a toto jednoducho musí premieňať. Brankár Kovář bol neistý a jediný, ktorý si naozaj zaslúži pochvalu, je kapitán Krejčí. Inak Češi v závere nevládali, čo bolo vidieť a potvrdil to aj ich kapitán, a to je na zamyslenie. Po zápase navyše tréner Koubek hodnotil výkon pozitívne – pritom už mal byť dávno odvolaný.
Juhoafričania mali síce zlý úvod, ale rýchlo sa skonsolidovali, pričom im pomohlo to, že sa Češi po góle veľmi ochotne stiahli. Južná Afrika prebrala kontrolu nad zápasom, ale svojimi schopnosťami boli hráči výrazne limitovaní. Ťažko sa im presadzovalo proti českému valu, preto sa často uchyľovali k strelám z nezmyselných vzdialeností. Ale aspoň sa snažili, dokonca vykúzlili dve hĺbkové prihrávky za obranu. So šťastím získali penaltu, možno trochu prísnu, keďže TV zábery mohli byť aj prieskumné/preukaznejšie, ale dobre, že prišla. Takýto antifutbal, ako hrali Češi, si nezaslúži byť odmeňovaný, lebo by to tímy len motivovalo v ňom pokračovať. A v záverečných minútach mohli dokonca vyhrať. Útok veľmi podporoval pravý obranca Mudau. Kľúčový stredopoliar Mokoena sa však vykartoval do ďalšieho zápasu a Foster z Burnley vôbec nenastúpil.
Zápas to nebol veľmi dobrý, ale medzi tímami bol jeden veľký rozdiel. Juhoafričania predviedli výkon na hranici svojich možností. Napriek tomu, že na viac nemali, tak sa snažili hrať futbal a čiastočne za to boli odmenení, zatiaľ čo Češi sa hrať futbal vôbec nepokúšali a sú horúci kandidát na najhorší tím druhého kola.
Švajčiarsko – Bosna a Hercegovina
Švajčiari urobili dve zmeny. Na striedačke ostal Zakaria, namiesto neho nastúpil plnohodnotný krajný obranca Widmer a namiesto Vargasa šiel do hry Rieder. Práve zmena krídelníka je trochu prekvapivá, keďže Vargas bol v minulom zápase omnoho aktívnejší ako jeho kolega zprava. Ndoye sa tak mohol posunúť na ľavé krídlo. Paradoxom je, že na pravé krídlo sa neposunul nikto. Rieder sa pohyboval centrálnejšie a nevysúval sa tam ani Aebischer a ani obranca Widmer. Švajčiari tak dobrovoľne hrali bez pravého krídla, čím sa do značnej miery limitovali v útočných možnostiach.
Pri porovnaní priemerného postavenia krajných obrancov vidíme, že ľavý obranca Rodríguez sa najčastejšie pohyboval na súperovej polke, zatiaľ čo pravý obranca Widmer vo svojom priestore na tej vlastnej, mierne pred pokutovým územím. Pritom to bolo úplne neopodstatnené. Síce odtiaľ prišli asi 3 prízemné prihrávky, ale to je málo, a jedinú reálnu šancu mal Ndoye, keď minul loptu po Riederovej prihrávke. 0,09 xG zo štyroch striel v prvom polčase znamenalo nulové nebezpečenstvo. Pravá strana akoby bola prekliata a Helvéti boli pripravení radšej aj neuspieť, než na ňu vstúpiť. Ndoye zatiaľ nezažíva najlepší turnaj, pritom je to ich najčastejšie nasadzovaný krídelník. Taký Okafor zatiaľ nedostal ani minútu. Síce bol na konci sezóny zranený, ale ak nie je pripravený ani na druhý zápas, začína byť otázny zmysel jeho nominácie.
V momente, keď Balkánci preberali iniciatívu, čoraz viacej času trávili pred pokutovým územím Švajčiarska a začínali byť nebezpečnejší, poslal tréner Yakin do hry Manzambiho, Vargasa a Sowa. Práve príchod Manzambiho bol kľúčový. Mladý Švajčiar, ktorého najneskôr do EURO 2028 zrejme čaká veľký prestup, síce naoko pôsobil ako hráč, ktorý by mal obhospodarovať pozície okolo pravého krídla, ale operoval na omnoho väčšom území. Bosna vtedy pôsobila omnoho vyššie, Kolašinac bol zatiahnutý v zadnej trojici, najbližší hráč po jeho ľavej ruke bol v krídelnej pozícii, v strede poľa ostával len jeden hráč a práve tieto priestory Manzambi dopĺňal, čím Švajčiari prečíslovali Bosnu. Veľa času síce tréner Barbarez nedostal, ale vôbec na to nezareagoval. Práve jeho doplnenie ľavej švajčiarskej strany otvorilo priestor Vargasovi na začiatku gólovej akcie, aj keď tú mohla veľmi ľahko znegovať absencia veľkej chyby. Po góle to musela Bosna a Hercegovina ešte viac otvoriť, následne prišla červená karta a Švajčiarom sa otvorili veľké priestory. Tak vzniklo to, že Vargas bol pri góle úplne sám.
Švajčiari de facto postúpili, ale ich výkon má veľké rezervy. V ťažších zápasoch sa nebudú môcť spoliehať na chyby protihráčov. Yakin by mal porozmýšľať nad výraznejšími zmenami v taktike aj zostave.
Prekvapilo ma, že tréner Barbarez nasadil Džeka už od začiatku. Predsa len je to veterán a toto mal byť typ zápasu, v ktorom sa bude jeho tím brániť a vyrážať do protiútokov. Nakoniec sa Džeko osvedčil, bol zainteresovaný v najnebezpečnejších momentoch svojho tímu, Bosniaci by však potrebovali Džekov dvoch. Keď schádzal z ihriska, jeho tím preberal iniciatívu a hodil by sa mu hráč takéhoto formátu s plným rezervoárom síl. Okrem Džeka mal dobré útočné momenty aj Kolašinac, ten predviedol na svojej strane asi tri nebezpečné výpady. Ešte väčší podiel na výsledku zápasu ako Yakinove striedanie ale mala hlúpa chyba Memiča. Jedno zo základných defenzívnych pravidiel je nikdy neodvracať loptu do či pred vlastnú šestnátku, ale čo najďalej od stredu ihriska. Memišević mohol hlavičkovať za seba, aj odvrátenie na roh by bolo vhodné, miesto toho ale nabil Švajčiarom na gól.
Do tohto momentu predvádzala obrana Bosny a Hercegoviny takmer dokonalý defenzívny výkon a na hru Muharemovića bola radosť pozerať. Až to všetko znegovala červená karta. Napriek časovému handicapu, ktorý na trávniku oproti ostatným hráčom strávil, mal najviac odkopov (11) aj zachytených prihrávok (3) zo všetkých hráčov v zápase. Bosna ako inak skórovala z rohu, no v závere zápasu bolo na nich cítiť, že sú fyzicky vysatí. Mrzieť ju môže penalta v závere a pokazené skóre, v hre o postup vďaka dobrému žrebu však ostávajú.
Kanada – Katar
K tomuto zápasu je ťažké sa vyjadriť, pretože nepriniesol takmer žiadne relevantné poznatky. Jesse Marsch podržal v zostave Jonathana Davida aj napriek nevydarenému prvému zápasu a namiesto Oluwaseyiho nasadil gólového Larina. Nakoniec sa to oplatilo a presadili sa obaja, David dokonca trikrát. Prvý gól z priameho kopu na celých majstrovstvách predviedol Saliba. Jediné, v čom boli Kanaďania podpriemerní, boli rohové kopy. Zahrávali ich 19, ale vôbec z nich nedokázali byť nebezpeční, v závere sa preto uchyľovali k rozohrávke nakrátko. Kvôli zlomenine však dohral na turnaji Ismaël Koné.
Toto bol jeden z najnevydarenejších zápasov histórie Majstrovstiev sveta. Šesť inkasovaných gólov, jeden vlastný, dve červené karty a hrozivé zlomenie súperovej nohy. V Katare síce nie sú žiadne prirodzené lesy, ale jeho hráči sa zahrali na drevorubačov. Kataru sa nepodarilo naozaj nič. V úvode síce zahrozili, ale to bolo všetko. Poctivý defenzívny výkon, z ktorého občas vyšli do protiútoku, ako sme to videli v prvom zápase, bol minulosťou. Po červenej karte už to nepripadalo ani do úvahy. Brankár Abunada predviedol dva skvelé zákroky, ale pred prvým gólom vyrazil loptu iba pred seba.
Mexiko – Južná Kórea
Mal to byť šláger skupiny, ale obe mužstvá sa rozhodli, že radšej ako futbal budú hrať prekopávanú. Obidva tímy síce predviedli veľmi dynamický a energický pohyb, v porovnaní s predchádzajúcim zápasom tejto skupiny to však vyzeralo tak, akoby ste prepli z pretekov kolobežkárov na šampionát Formuly 1.
Mexiko začalo aktívnejšie, viac hrali po pravej strane, ľavý krídelník Quiñones hral zo začiatku viac na osi ihriska. Nábeh z tejto pozície na center zprava a následné zakončenie bola jediná výrazná šanca prvého polčasu. V druhem toho El Tri tiež veľa neponúkli, celkovo mali tri nebezpečné zakončenia. Aj oni sa po čase uchýlili k centrovaným loptám, pričom so šťastím im to prinieslo jeden náhodný úspech v podobe gólu. V závere zápasu sa bránili a môžu byť radi, že neinkasovali.
Južná Kórea využívala jednu zo svojich zbraní – lopty za obranu, tentoraz výhradne vzduchom. V príprave im to vychádzalo, ale väčšinou proti slabším súperom. Tu ich Mexičania veľmi ľahko začali vystavovať do ofsajdov, tak to potom mierne zmenili, keď sa centrami snažili prekonať len stred poľa a nie obrannú líniu. Gól ponúkli súperovi sami – brankár si poľahky prišiel do vzduchu pre loptu, avšak pri dosadaní na trávnik sa zrazil s vlastným spoluhráčom, lopta mu vypadla a Romo tak mohol pohodlne skórovať do prázdnej brány.
Okrem toho ale Kim Seung-gyu predviedol tri veľmi dobré zákroky proti gólovým strelám. Ukázal pri nich vynikajúcu mrštnosť. V záverečnom tlaku Kórejci využívali viac svoju silnejšiu ľavú stranu a centrované lopty smerom do šestnástky, k čomu sa väčšinu zápasu nedostali. Z takýchto situácií a následných rohových kopov potom mali niekoľko gólových zakončení hlavou, ale tentoraz nemali presnú mušku, prípadne sa vytiahol parádnym dvojzákrokom brankár Rangel. Škoda, že sa Kórejci tvrdohlavo pokúšali prekopávať mexické obranné línie, aj keď im to zväčša nevychádzalo, a nepokúsili sa o rýchlu kombináciu po zemi, ktorá taktiež patrí medzi ich silné stránky, či o strelecké pokusy zo strednej vzdialenosti. Aj v tomto zápase bol na hrote utopený hviezdny Son. Na rozdiel od zápasu s Čechmi sa nedostával ani do dobrých zakončení a tréner by mal naozaj uvažovať o zmene jeho pozície, alebo ho posielať ako tromf z lavičky.
