Nie je zvykom písať recenziu knihy po prečítaní ledva prvej tretiny, ale vlastne toto asi ani nebude celkom recenzia. A píšem ju skôr kvôli sebe, ako kvôli druhým, lebo hoci mám chuť čo najrýchlejšie čítať ďalej bojím sa. Cítim, že som ešte nespracoval to, čo som prečítal doteraz a ak pôjdem hneď ďalej, prejde to mnou ako hnačka. Nechem, aby sa z toho stal len silný, ale krátky zážitok bez výraznejšieho dlhodobejšieho vplyvu.
Odporučil mi ju môj kamarát Marcel, a hneď mi ju aj požičal (dík Marcellino :-) ). Bál sa mi ju príliš vychváliť a teraz aj rozumiem prečo. Je to kniha o ktorej si človek buď povie, že je to riadna hovadina, alebo ho úplne uchváti.
Keby som sa nebál, že sa budem rúhať, tak by som povedal, že je to Biblia pre 21. storočie. ... ale čo, kašlem na to! JE TO SVÄTÉ PÍSMO PRE 21. STOROČIE!
Nie je to však, ako býva dnes dobrým zvykom, nejaká Biblia 2.0. Je to kniha, ktorá zjavuje Boha historického Ježiša Krista. Pôvodné Písmo bolo napísané pred viacerými tisícročiami a jeho jazyku už neveľmi rozumieme. Po stáročia sme si vytvorili množstvo rôznorodých interpretácií a stereotypov, ktoré ako nový náter prekryli pôvodný obsah, až sa nám takmer stratil a dnes ho krvopotne nanovo odhaľujeme a dešifrujeme.
Chatrč, ako sa kniha, celkom nesväto, nazýva, prichádza ako svieži jarný vánok, ktorý nám prináša čerstvú vôňu najrýdzejšieho jadra základného biblického posolstva. Zároveň však totálne nabúrava všetky klišé a ustálené predstavy, ktoré sa, už nevedno ako, počas histórie vmiesili do našich myslí, a ako sídliskové paneláky nám zabraňujú dovidieť až na obzor.
V Chatrči autor zobrazuje Boha tak majstrovsky, že, tak ako nikdy predtým, si uvedomíme, že On je skutočne Svätý v biblickom zmysle slova. V biblií totiž Boží prívlastok svätý znamená, že Boh sa absolútne vymyká našej predstavivosti a v skutočnosti je úplne iný, než ako ho chápeme.
Napriek tomu, že sa prakticky celý život systematicky usilujem získať čo najhlbší vzťah s Bohom, pri čítaní tejto knihy som si odrazu uvedomil, ako povrchne som v posledných rokoch o ňom zmýšľal. Silu tohto objavu by som priaznivcom filmu Matrix hádam najlepšie priblížil scénou, keď Morpheus v Consructe hovorí Neovi: „... urobili z nás toto:" ukáže mu baterku, a pokračuje: „my sa nerodíme, oni nás pestujú!"
Ocitol som sa v celkom novom svete. Musím sa podľa toho zariadiť.
No, myslím, že už sa môžem pustiť do ďalšieho čítania.
