Objavujú sa všelijaké úvahy o tom, či bolo potrebné privatizovať, či sa nedal robiť systém postupných reforiem a podobne.
Po tom, čo som videl, akú kopu nezmyslov sú schopní vyprodukovať hlavní predstavitelia tohto štátu a anonymní diskutéri, som sa rozhodol pre čo najnázornejší a najjednoduchší príspevok o niektorých elementárnych ekonomicko-politických súvislostiach.
Takže dole je mapa produktivity európskych národných ekonomík vyjadrená hrubým domácim produktom na hlavu (GDP per capita).(Údaje sú z roku 2005 ale štrukturálne sú veľmi podobné súčasným) Ak odhliadneme od dvoch špecifických krajín, Portugalska a Turecka, dostávame úplne jasnú súvislosť:
Najmenej výkonné ekonomiky s HDP na hlavu do 10 000 USD majú štáty, ktoré patrili do krajiny "neobmedzených možností", "kde zajtra znamená už včera" a kde komunisti bačovali najdlhšie. Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko... Patria tam tiež krajiny, kde sa po páde totalitných režimov komunisti udržali pri moci ešte dlhú dobu a brzdili reformy v záujme takzvanej sociálnej únosnosti. Rumunsko a Bulharsko sú dnes najchudobnejšie krajiny Európskej únie. Pre všetky tieto krajiny je zároveň typická mimoriadne vysoká miera korupcie.
Do druhého pásma, s produktivitou od 10 do 20 tis. USD na hlavu patria štáty, ktoré po roku '89 nastúpili cestu relatívne rýchlych a radikálnych reforiem a zamerali sa na posilňovanie demokracie a slobody. Sú to krajiny Vysegrádskej štvorky a pobaltské krajiny. Okrem nich ešte Chorvátsko a Slovinsko, kde Titovský socializmus nebol taký dôsledný a zároveň sa ako-tak vyhli národnostným vojnám.
No a v najvyššej lige s produktivitou od 20 000 do 70 000 USD sú tí, ktorí si komunistov do vlády nikdy nepustili, kedysi označované ako krajiny "zahnívajúceho kapitalizmu".
Dokedy budeme ešte ako sprostí veriť boľševickým blábolom o sociálnom štáte?
P.S. Ak si pozrieme rozvrstvenie podľa indexu ľudského rozvoja - human development index (podľa OSN), čuduj sa svete, dostaneme navlas rovnaké základné rozvrstvenie.
P.P.S. A prosim neargumentujte mi tu Čínou, ktorá je ešte vo väčšom srabe. Nemá ani slobodu ani blahobyt a sú tam väčšie sociálne nerovnosti ako pred tým, ako sa dostali k moci komunisti.
