Kresťania, hlavne katolíci, vyčítajú Ivete Radičovej, že je príliš málo protipotratová, pre radikálnejších dokonca príliš proppotratová a obviňujú ju z morálneho relativizmu, hlavne na základe jej nešťastného výroku, ktorý rozmazal biskup Baláž. Je to však relevantná kritika?
Čo sa týka potratov. Je jasné, že v tomto sa nespráva ako príkladná katolíčka a nepáči sa mi, že sa za ňu vyhlasuje. Na druhej strane za to, že väčšina spoločnosti považuje umelý potrat za prijateľný, sme podľa mňa vinní predovšetkým my, kresťania, ktorí sme za ostatných pár storočí dokonale zdiskreditovali našu vieru a urobili ju nedôveryhodnou. Širšie som to opísal vo svojom článku tu. To, že mnohí čestní a úprimní ľudia uvažujú tehotenstve, embryu a právach ženy „liberálnym“ spôsobom je dôsledok toho, že spoločnosť vo všeobecnosti prestala rozumieť kresťanským hodnotám a mnohé odmietla ako nedôveryhodné. Jednoducho spoločnosť, ktorá bola pred niekoľkými storočiami kresťanská, je dnes prakticky ateistická. Prečo, bol tu azda nájazd ateistických barbarských hord, ktoré napadli Európu a vyničili tu kresťanstvo? Alebo Európa podľahla masívnemu prílevu imigrantov s ateistickou kultúrou? Veru nie. Súčasný ateizmus je 100% made in Europe. Vznikol v Európe, s príležitostnou spoluprácou krajín kolonizovaných Európanmi (ako USA a Austrália).
Zamyslime sa: ak v civilizačnom priestore postavenom na kresťanstve, odrazu vznikne a nakoniec prevládne ateistická kultúra (kultúra smrti, ako hovoríme my, katolíci), jediná ateistická kultúra v doterajších dejinách ľudstva, kto iný je za to zodpovedný, ako kresťania? A názor na potraty, je výsledkom presne tohto pôvodne kresťanského, ktorý je dnes už post–kresťanský.
Otázka zabíjania nenarodených detí je vážna vec, hrozná vec. Ale nedá sa riešiť izolovane. Môžeme, ba musíme sa pokúšať riešiť ju aspoň čiastočne, možno aj tak ako to robí Jana Tutková, ale je to len taká „politika zadržiavania“ ako robili USA voči ZSSR počas studenej vojny. Jediný spôsob, ako zvíťaziť, je vrátiť Európe ako celku dôveru v kresťanstvo a jeho hodnoty. A toto určite nedosiahneme tým, že sa z jej občanov budeme vyčleňovať ako skupinka posledných siedmych statočných, ktorí nepripustia nijaký kompromis. Jediná cesta je dialóg so všetkými ľuďmi dobrej vôle, ktorí nezdieľajú naše názory nie preto, že by bolo zlí, ale preto, že naši kresťanskí predkovia pripravili ich predkov o dôveru v kresťanstvo a jeho hodnoty, takže si našli iné.
Iveta Radičová, hoci katolíčka viac matriková ako presvedčená, patrí medzi týchto „ľudí dobrej vôle“. V porovnaní so štandardmi, ktoré sú bežné v našej politike sa mi zdá úprimná, zásadová a férová, a ak sa prozrieme na latku, ktorú nastavil jej protikandidát, tú by asi nedokázala ani podplaziť.
Podľa mňa je to človek, s ktorým možno viesť dialóg a prispieť k tomu, aby naša spoločnosť bola o niečo lepšia, férovejšia, viac Božia. Preto ju budem voliť. Dúfam že aj vy.
