Ako to vlastne bolo s tým morálnym relativizmom? Iveta Radičová sa vyjadrila, že: "To, čo je morálne, alebo nemorálne v spoločnosti, to je vec spoločenskej dohody tej-ktorej spoločnosti,“ Diskusiu rozvíril najviac asi otec biskup Baláž, keď na príklade Hitlera a Reichstagu ilustroval, kam takéto uvažovanie môže viesť.
Ja, ako nasledovník Ježiša Krista som presvedčený, že to, čo je dobré a čo je zlé nemôžu určiť ľudia podľa toho, ako sa dohodnú. Všetko je stvorené Bohom, a od neho je odvodené všetko, čo je dobré. Bolo by však nepoctivé, ostať len pri tomto konštatovaní.
Viem, že sa púšťam na tenký ľad, a predpokladám, že nie všetci ma pochopia, ale tak isto musím dať za pravdu Ivete Radičovej. To, že čo je morálne a čo nie je v každej spoločnosti určené spoločenskou dohodou. Je to fakt, ktorý pred nami stojí ako žulový monolit a nepohneme s ním, ani keď sa roztrhneme. Dôkazy sú nezvratné.
Čo je morálne v Saudskej Arábii nemusí byť morálne na Slovensku a naopak. Morálka sa však nemení len naprieč geografickou polohou a ale vyvíja sa aj v dejinách. Čo bolo pre katolíkov morálne pred tisíc rokmi je dnes pre nich nemorálne (náboženské vojny). V Európe stáročia platili kresťanské morálne štandardy a aj dnes sa na tomto poli kresťania rôznych denominácií zhodujú v zásade vo všetkom. A veria (veríme), že prameňom morálky je Boh sám. Problém je v tom, že moslimi v Saudskej Arábii si o svojej morálke, ktorá je od našej značne odlišná, myslia to isté. Čia morálka teda pochádza od Boha?
Ak sa na to pozrieme zo sociologického hľadiska, tak Radičová má jednoznačne pravdu.
Takmer všetci ľudia (okrem dnešných post-kresťanov) sa zhodneme, že dobro a zlo sú kategórie ktoré nás presahujú a sú dané tým, ako Boh stvoril tento svet. Ťažkosť je v tom, že naše predstavy o Bohu sa výrazne rôznia a tým aj naša morálka.
Okrem toho by sme mali mať na pamäti, že kresťanská morálka výrazne stratila dôveryhodnosť, lebo ako jediná v histórii ľudstva vyprodukovala ateistickú spoločnosť.
Je to smutné a pre nás kresťanov veľmi ťažké. Často sa môžeme len bezmocne prizerať, ako sa masovo dejú veci, ktoré hrubo ubližujú ľuďom i celému ľudstvu (podľa našej predstavy o tom, čo je dobré a čo je zlé). Akékoľvek naše úsilie zvrátiť to má len veľmi chabé účinky a v podstate, aspoň tu, v Európe, prehrávame na celej čiare.
Nezdá sa mi, že cesta vedie cez nanútenie našej morálky celej spoločnosti. Jediná šanca je, že život nás, kresťanov, bude taký, že bude príťažlivý pre ostatných a že príjmu naše hodnoty nie z donútenia ale z vnútorného presvedčenia. A to sa dá dosiahnuť len cestou dialógu a spolupráce na všetkom, čo slúži spoločnému dobru.
Iveta Radičová, napriek tomu, že neuznáva niektoré kresťanské hodnoty (hoci sa vyhlasuje za katolíčku) ukázala že je schopná dialógu a je naň pripravená možno lepšie ako my, kresťania. A pri všetkých výhradách, ktoré voči nej mám, si myslím, že s ňou bude možné spolupracovať na spoločnom dobre. Preto ju budem voliť za prezidentku. Pridajte sa ku mne!
P.S. Tento článok je písaný pre kresťanov a pochopiť sa dá, len ak sa naň pozriete očami kresťana.
P.P.S. Ako v diskusii k predošlému článku správne pripomenul letopis je tu ešte tretia výhrada a to, že nežije v manželstve. Pre toto však platí to isté, čo som napísal predvčerom a aj tu, takže k tomu je zbytočné sa vyjadrovať ďalej.
