V Košiciach prekročil povolenú rýchlosť a policajti ho pri tom odmerali. Nuž čo, vedel, že porušil dopravné predpisy, a pokute sa nevyhne. Policajt si nahnevaným tónom vypýtal doklady a povedal, že prekročil rýchlosť a nech vystúpi z auta. Na to mu oznámil, že mu musí zobrať vodičský preukaz, lebo prekročil rýchlosť o 31 km/h, odišiel k druhému vodičovi, ktorého medzitým tiež zastavili, a Jančiho nechal pekne dusiť sa vo vlastnej šťave.
Ten si vo chvíli si premietol, že to znamená, okrem mastnej pokuty v správnom konaní aj pár mesiacov bez možnosti šoférovať s ďalšími dôsledkami pre jeho prácu.
Onedlho sa k nemu policajt vrátil a začal už o čosi vľúdnejšie. Opýtal sa ho, kde pracuje a poznamenal, že strata vodičáku by mu spôsobila značné problémy. Potom sa usmial a povedal, že by mu chcel dajako pomôcť. Kamoš zvolil vyčkávaciu taktiku, nech policajt navrhne riešenie sám. V žiadnom prípade mu nechcel navrhnúť úplatok, lebo považuje korupciu za pliagu tejto spoločnosti a nechce túto infekciu ďalej rozširovať.
Policajt sa obrátil ešte aj na ďalšieho kolegu a pýtal sa ho, či môže Janovi pomôcť a on prikývol. Ešte niekoľkokrát zopakoval svoju ponuku na pomoc a keďže Janči stále nič nenavrhoval, policajt prebral iniciatívu sám. Najprv sa ho spýtal, koľko môže zaplatiť a povedal, že pokuta je od tri a pol do sedem tisíc.
Kamošovi sa naozaj uľavilo, situácia už nevyzerala tak zúfalo, hoci ho to bude stáť aj tak slušný peniaz, ale aspoň nepríde o vodičák. Policajt mu zopakoval, že najnižšia pokuta je tritisíc päťsto a po chvíli mu povedal, že teda nech zaplatí tri tisícky riadnu blokovú pokutu. To už sa Janovi videlo ako férové a celkom milosrdné riešenie a normálne si vydýchol. Vybral peniaze a podal ich strážcovi zákona. Ten sa naňho usmial a jednu tisícku mu ešte vrátil. Normálny dobrodinec. Dal Janovi pokutové bločky, vrátil mu vodičský preukaz a priateľsky podotkol: „A nedám vám ani zápis do registra“
Keď Jano nasadol do auta, zistil, že policajt mu dal len dva bločky po 500 korún. To znamená, že strážca zákona zarobil čistú, nezdanenú tisícku. Chvíľu ešte váhal, čo robiť, no potom naštartoval a pobral sa domov. Po tom všetkom strese a následnej úľave nemal silu ísť za policajtom a vypýtať zvyšné bločky, zvlášť keď k nemu istým spôsobom cítil vďaku.
Až po nejakom čase, keď stres opadol a mozog znova začal premýšľať, uvedomil si, že sa nechal dotlačiť do toho, čo práve nechcel. Dal policajtovi úplatok. Bolo mu z toho nepríjemne.
Večer, keď si celú situáciu opakovane premietal v hlave, uvedomil si, že chlapík v zelenom použil veľmi prepracovanú vyjednávaciu techniku, presne ako z príručky ako manipulovať ľudí.
Strážnik evidentne už od začiatku vedel, kam sa chce dostať a hneď v prvej chvíli Jana vystrašil zdrvujúcou sankciou. Keď ho trochu povaril, postupne mu povoľoval kohútik až sa mu stal takmer dobrodincom, takže nakoniec reálne nebol schopný ohradiť sa proti takej „maličkosti“ že mu „zabudol“ dať bločky za tisíc korún.
Ako skúsenému obchodníkovi mu bolo jasné, že tento policajt preukázal také majstrovstvo, ktoré sa nedá dosiahnuť len talentom ale vyžaduje si dlhodobú prax.
Je ťažko predstaviteľné, že ostatní jeho kolegovia, čo tam boli, by si niečo také nevšimli a podľa všetkého boli dobre zohranou skupinou organizovaného zločinu. Pri takých vysokých pokutách, môžu dopraváci poskytovať výrazné zľavy a ešte im aj zostane slušná marža na úkor štátneho rozpočtu.
Uvedomil si, že ministerstvo vnútra ide od jesene ďalej sprísniť sankcie za porušenie dopravných predpisov, čo týmto gaunerom musí pripadať ako zlatá manna z neba. Veru, Janovi sa v tú noc ťažko spalo.
