Žalostne málo diskutérov si uvedomilo, že tu ide o niečo oveľa dôležitejšie ako len o existenciu jednej relácie, akokoľvek by bola zaujímavá a prínosná, či o budúcnosť jedného novinára akokoľvek sympatického či významného. Možno sme už takí otupení mocenskými manipuláciami politikov, že aj keď sa zjavne ukážu snahy ovládnuť verejnoprávnu televíziu, nikoho to už príliš nevzrušuje a radšej zaujímame stanoviská k tomu, či moderátor zvolil vhodnú formu na to, aby na to verejnosť upozornil.
Treba však biť na poplach, lebo sa schyľuje k vážnemu obmedzovaniu slobody tlače a ohrozeniu demokracie. Štefan Hríb tak urobil v samovražednej misii a nepochybne tak spečatil osud svojho budúceho pôsobenia v tej televízií, ktorej tvár takým významným a pozitívnym spôsobom ovplyvnil. Napísal by som o ňom, že je hrdina (hoci v mnohých iných veciach s ním nesúhlasím), ale nechcem, aby sa jeho osoba stala ústrednou témou diskusie v situácií, keď treba diskutovať o tom, či sa neblíži recidíva polovice deväťdesiatych rokov, keď sme pri každom zasadaní parlamentu a vlády tŕpli, aká pohroma nás zase postihne.
Samovražedná misia na ochranu demokracie
V ostatných dňoch slovenskú intelektuálsku verejnosť ovládla diskusia o Štefanovi Hríbovi a jeho relácii pod lampou. Uvažuje sa, či sa táto relácia bude ešte vysielať, či ju Hríb bude ešte niekedy moderovať, či sa zachoval korektne, či to neprehnal a tak ďalej. Toto nezáväzné tliachanie o senzácií týždňa nás usvedčuje z toho, ako ľahko sa nechá zmámiť špekulatívnymi klebetami aj tá časť spoločnosti, ktorá vo všeobecnosti na bulvár pozerá s dešpektom, či ním pohŕda.