Proti ním stoja liberáli, ktorí v snahe vytvoriť protiváhu takýmto extrémnym názorom, obhajujú úplne slobodný trh, ako najlepšie riešenie.
Tieto škriepky niekedy akoby personifikovali trh až na akéhosi démona, ktorého buď treba skrotiť a držať ho na reťazi, aby neškodil, alebo Džina z Aladinovej lampy, ktorý časom vyrieši všetky problémy.
Ani sa nechce veriť že ľudstvo už pred niekoľkými tisícročiami prekonalo obdobie, keď bolo odkázané na to, aby svet okolo vysvetľovalo len pomocou mýtov.
Trh je jednoducho spoločenský fenomén, ktorý sa riadi určitými zákonitosťami. Dá sa prirovnať k rieke, ktorá je tiež prírodným fenoménom, ktorý vznikne, keď sa na súši nahromadí dažďová voda odparená z oceánov a gravitačným pôsobením si hľadá cestu, až nakoniec skončí znova v mori.
Rieka je stabilným zdrojom životodarnej vlahy, miestom pre odpočinok i dopravnými tepnami. Nemá však len pozitívne stránky. Rozdeľuje od seba brehy a vytvára bariéry v komunikácií a doprave. Niekedy i vyleje z brehov a spôsobí veľké škody. Rieky tu však jednoducho sú, a ľudia sa naučili pri nich žiť.
Podobne to je aj s trhom, ktorý prirodzene usmerňuje ekonomickú aktivitu ľudí, aby smerovala k stále vyššej ekonomike, poskytuje vynikajúci nástroj na stanovenie hodnoty jednotlivých produktov a hlavne má priam neuveriteľnú schopnosť transformovať množstvo aktivít motivovaných egoizmom na dobro pre všetkých. Spôsobuje však aj mnoho problémov s vážnymi, niekedy až tragickými dôsledkami. Odsúva na okraj ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nedokážu byť dostatočne produktívni, často privádza ľudí k práci v neľudskom rytme, vytvára stresové situácie neistoty a v určitých častiach sveta uvrháva celé národy do extrémnej biedy a spôsobuje neľudské utrpenie.
Tak, ako nemá zmysel nútiť rieku ísť do kopca a ignorovať gravitáciu, podobne je hlúpe bojovať proti trhovým zákonitostiam. Aby rieka nerozdeľovala, postavíme cez ňu most, aby sa nevylievala prehĺbime jej dno, vyčistíme jej brehy, postavíme hrádze a priehrady. Trh je oveľa zložitejší ako rieka a dôsledky zásahu doň sú oveľa ťažšie predvídateľné. Robiť však z neho nedotknuteľný totem je nezmysel a zbytočne deformuje celospoločenskú diskusiu, o miere a spôsobe zásahov.
Žiaľ dnes sa často robia zásahu do trhu na takej úrovni, ako keby sme chceli zasypať pieskom potok, lebo minulý rok nám zaplavilo pivnicu. Každý zásah musí mať presne stanovený a vyčíslený cieľ, náklady i očakávané vedľajšie účinky. Čím skôr spoločenskú diskusiu očistíme od liberálnych či marxistických extrémov, tým skôr sa nám podarí donútiť politikov robiť opatrenia, ktoré prinesú viac úžitku, než škody.
