Občas, keď sa v jednej vete skombinuje niekoľko nezmyslov naraz, v konečnom dôsledku z toho môže vzísť celkom zmysluplný výrok.
Práve to sa stalo nášmu mladému premiérovi keď vo svojej bezbrehej túžbe zapáčiť sa prostému ľudu, neopatrne zaimprovizoval a povedal viac pravdy, než chcel.
Legendy, dlhé roky živené aj komunistami, predstavujú Jánošíka ako idealistického ochrancu chudobných a utláčaných, ktorý im z majetku bohatých kompenzoval to, o čo ich boháči obrali. Skutočnosť je však oveľa prozaickejšia. Jánošík bol obyčajný gauner. Zbojník, egoista, ktorý sa neštítil násilia a lúpil len pre svoj vlastný prospech. Ak nejakým chudobným niečo dal, boli to skôr drobné šperky, ktorými obdarúval svoje milenky, ktoré ho nechávali u seba prespať, ako tvrdia historici.
Ficovci, akože sociálni demokrati, v ňom, ako prvom Slovákovi - socialistovi, vraj vidia svoj vzor. A hoci to ich predseda nemyslel celkom vážne, podobnosť je viac ako len povrchná. Aj oni totiž žijú z cudzieho a nemajú škrupule vytvárať si vazalov rozdávaním z toho, čo im nepatrí. Tvária sa ako ľudomili, no pritom sú to len vypočítaví egoisti bez morálky a hanby, ktorí robia len to, z čoho im vyplynie nejaký prospech.
Jediný rozdiel medzi nimi a ich vzorom je ten, že dnes sú to oni, ktorí vládnu spoločnosti a ovplyvňujú osudy nielen niekoľkých nešťastných jednotlivcov, čo sa im pripletú do cesty, ale miliónov občanov štátu, ktorému títo nezodpovední dobrodruhovia vládnu.
Zlodejstvo zostáva zlodejstvom, lož lžou a sebectvo sebectvom nech sa skrýva za čokoľvek. Smer SD má od skutočnej demokracie rovnako ďaleko, ako mal Jánošík od tých, čo sa naozaj obetovali pre dobro druhých. Jánošík mal smolu v tom, že ho chytili a kruto potrestali. Zrejme práve táto krutosť mu vyniesla po smrti toľkú slávu. Gauneri nemôžu mať aj príjemný dlhý život a zároveň sa stať legendami.
Ty, Robo, čo si vyberieš?
