Je to smutné, ale je to tak. Často sa hovorí, že voličmi súčasných vládnych strán sú ľudia, ktorí nevedia ktorá ruka je pravá a ktorá ľavá. Poznám však aj ľudí veľmi inteligentných, vzdelaných a rozhľadených, ktorí volili Ivana Gašparoviča za prezidenta a sú sympatizantmi vlády Róberta Fica. Asi veľmi neprekvapí fakt, že v minulosti boli, ak nie prívržencami, tak aspoň sympatizantmi Vladimíra Mečiara.
Dlho som sa zamýšľal, čo spôsobuje túto vlčiu tmu voči lžiam a zločinom politikov až do tej miery, že im bezvýhradne dôverujú. Mám dojem, že sú tu určujúce tri hlavné faktory.
1. potreba vonkajšieho nepriateľa – mnohí ľudia podvedome cítia určitú úzkosť zo života a sú frustrovaní životnými neúspechmi a sklamaniami. Aby sa s tým vyrovnali, predstavujú si že sú tu ľudia, prípadne skupiny ľudí (organizované či neorganizované), ktoré nám škodia a hádžu polená pod nohy. Väčšinou to bývajú tajomné alebo široko definované skupiny: slobodomurári, židoboľševici, fašisti, prisťahovalci, Maďari, Česi, neoliberáli, médiá...
2. nacionalizmus – druhá strana mince kolektívnej úzkosti. Aby sme sa ubránili vonkajším nepriateľom, potrebujeme niekam patriť. Národ je naša záchrana, ak budeme držať spolu, nepriatelia nás nepremôžu. Zároveň obraz silného vonkajšieho nepriateľa stmeľuje národ.
3. socializmus – vrcholným vyjadrením národa, je štát. Je jeho povinnosťou, aby sa o nás postaral a vyriešil naše problémy. Národný štát je naša istota.
Možno je to trochu prehnané a zjednodušené, ale zdá sa mi, že takto funguje podvedomie ľudí, ktorí sú voličmi súčasnej vládnej koalície. Životná úzkosť a potreba bezpečia je vo vnútri týchto ľudí taká silná, že uveria každému, kto vzbudí zdanie, že naplní tieto ich potreby. Dokonca je schopná zatieniť ich schopnosť racionálne posudzovať skutky týchto ľudí. Ako inak by sa mohlo stať, že asi nikto na Slovensku v skutočnosti neškodí národnej myšlienke tak ako najväčší národniar a nikto neohrozuje sociálne slabé skupiny viac ako najväčší socialista.
Čo s tým?
Ak bude táto zostava fungovať aj ďalej, hrozí nám podobný štátny krach ako Maďarsku – vysoká korupcia, nevýkonná ekonomika, rozvrátené verejné financie. Pravdu povediac neviem, nevidím to veľmi optimisticky. Súčasná svetová finančná kríza asi ešte viac posilní, úzkosť ficovoličov, takže budú náchylnejší uveriť planým sľubom. Na druhej strane je možné, že hospodársky pokles, ktorý Slovensko čaká, podlomí dôveru mnohých ľudí v schopnosti Róberta Fica chrániť ich. Kto vie?
