Kauza Radičovej hlasovanie a nástenkový tender odhaľujú v plnej nahote zvrátenosť slovenskej politiky.
Radičová urobila zlú vec. Formálne porušila zákon. Chcela, aby sa uplatnil hlas jej kolegyne, ktorá v tom čase bola v rokovacej sále a chcela hlasovať, ale pre technické prekážky nemohla.
Je to podobná situácia, ako keď som kedysi súrne potreboval podpísať jeden dokument, ale bol som stovky kilometrov ďaleko, tak som telefonicky poprosil druhú stranu, aby to podpísala za mňa. Formálne som síce porušil pravidlá, ale keďže som slušný človek za slovom si stojím a nikdy ten podpis nespochybním.
Je pravda, že štátni predstavitelia by mali byť ostatným občanom príkladom, ale povedzme si úprimne, kto z nás by dal svojim deťom za vzor poslancov parlamentu, či členov súčasnej vlády?
Zvrátenosť našej politickej kultúry vynikne ešte viac, keď si uvedomíme, že Róbert Fico vymenoval za nového ministra výstavby človeka, ktorý síce formálne neporušil literu zákona ale len jeho ducha a našu spoločnú pokladnicu odľahčil o pár miliárd korún.
Keď som včera videl pani Zmajkovičovú, ako hromžila na Radičovú za formálne porušenie zákona a pritom podporuje zatĺkanie zjavnej krádeže, bolo mi z nej na zvracanie.
Je smutné, že Iveta Radičová, morálne stokrát čistejšia ako ktokoľvek z vládnych politikov, musela odísť z parlamentu. Na druhej strane je dobré, že teraz aspoň každý môže vidieť ten rozdiel.
