Arcibiskup Bezák svojim pôsobením vniesol závan čerstvého vzduchu do, tradíciou zapečatených, komnát a mnohým katolíkom priniesol nádej, že aj na Slovensku by Cirkev mohla začať Novú evanjelizáciu, že je možné osloviť aj mladých ľudí, že aj biskupi sú schopní chápať potreby dnešných ľudí, že Cirkev nemusí byť len do seba zahľadená inštitúcia, ale dokáže viesť dialóg so súčasnou spoločnosťou, kultúrnou obcou, intelektuálmi.
Bezák v týchto aspektoch bezkonkurenčne prevyšoval všetkých svojich bratov z KBS. Preto jeho prekvapivé a tajomné odvolanie, pochopiteľne, vyvolalo u mnohých veriacich šok. Nielen kvôli tomu, že za tým tušili rôzne intrigy ale intuitívne predpokladali, že toto odvolanie na dlhú dobu zabetónuje mentalitu slovenských katolíkov v stredoveku, pretože dôrazne odstraší každého, kto by sa ju snažil trochu zdnešniť v zmysle aggioranmenta II. vatikánskeho koncilu.
Neskoršia diskusia ukázala, že mali pravdu, lebo v tábore tých, ktorí si prisvojili pozíciu „verných katolíkov", sa najčastejšie ozývajú pojmy ako poslušnosť, disciplína, vernosť, predpisy a zákony, tradícia, poriadok, a v negatívnom význame: spiknutie proti Cirkvi, liberáli, západ. Títo ľudia, v úsilí obhájiť konanie cirkevnej vrchnosti, presnejšie povedané, z obavy, aby nenaštrbili svoju absolútnu dôveru v konanie a učenie Cirkvi, začali verejnosti cirkev predstavovať predovšetkým ako neosobnú feudálnu organizáciu ktorá si osobuje totálne vlastníctvo všetkých, ktorí jej raz upísali a preto nimi môže disponovať podľa vlastného uváženia.
Pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi som bol častým svedkom toho, ako kňazi, v duchu II. vatikánskeho koncilu, na kázňach zdôrazňovali, že Cirkev nie je inštitúcia, ale spoločenstvo veriacich a zároveň prízvukovali, že Cirkev nie sú len kňazi a biskupi, ale my všetci. Dnes sa situácia diametrálne otočila a vtedajší poslucháči týchto kázní vyznávajú Cirkev práve ako absolutistickú inštitúciu, ktorej hlavným princípom fungovania je hierarchická podriadenosť. Paradoxne tak tí, ktorí sa za každú cenu snažia stáť na strane Cirkvi, jej škodia možno viac ako jej otvorení kritici.
Ako sa situácia bude vyvíjať ďalej? Podľa všetkého diskusia okolo Bezákovho prípadu onedlho utíchne s tým, že prívrženci jeho štýlu a jeho osoby budú v mene poslušnosti a zachovania jednoty Cirkvi umlčaní. To, čo nie je jasné, je čo to zanechá v dušiach katolíkov. Koľkí z nich odídu, koľkí rezignujú a stiahnu sa do pasivity, koľkí budú žiť podľa svojej vízie ďalej mimo oficiálnych cirkevných štruktúr a ako ich bude vnímať vrchnosť?
Je vysoko pravdepodobné, že počet veriacich bude naďalej upadať a ich priemerný vek sa bude naďalej zvyšovať. Súčasný vývoj nasvedčuje, že slovenská Cirkev bude v blízkej budúcnosti stále uzavretejšia a zahľadenejšia do seba bez schopnosti reagovať na skutočné problémy súčasného človeka a najbližších desať, dvadsať rokov budú aktivity Novej evanjelizácie len marginálne, alebo formálne bez výraznejšieho účinku.
Veľa bude závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať obnova Cirkvi v západnej Európe a v samotnej pápežskej kúrii. Ak dokáže adaptovať Kristovo učenie na potreby svojej doby a stane sa lúčom svetla pre životy nielen pár svojich verných, ale pre všetkých ľudí dobrej vôle, tak možno aj na dnešnom Slovensku o nejakých dvadsať rokov bude, vďaka západnému vplyvu, a hádam aj vďaka dnešnej širokej diskusii, aj medzi slovenskými veriacimi pripravená pôda na niečo úplne nové, čo z kresťanov o ďalších sto rokov vráti do hry a znova z nich urobí fenomén spoluvytvárajúci novú civilizáciu.
