Ježiš povedal: "Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má." A povedal im aj podobenstvo: "Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: "Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu." Potom si povedal: "Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!" Ale Boh mu povedal: "Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?" Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý. (Lk 12, 15- 21)
Liturgické čítanie z pondelka je len zdanlivo o honbe za majetkom. Veď správanie boháča z podobenstva nikomu priamo neškodilo, dokonca v prípade neúrody na ďalší rok mohlo mnohým ďalším ľuďom pomôcť prežiť. Boháčov hriech nespočíval v tom, že myslel na budúcnosť ale v tom, že chcel byť zabezpečený, sebestačný, nezávislý od Boha.
Ježišov Boh, vlastne Ježiš sám, sa už neuspokojí len s obyčajným dodržiavaním prikázaní, s nejakou obetou, s nedeľnou omšou a piatkovým pôstom. Nechce pre seba nič menšie ako celého človeka v jeho úplnosti. On sa mu daroval totálne. Dal zaňho svoj život, dokonca ako naznačuje jeho výkrik na kríži: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?!" kvôli nemu prestal byť Bohom. Odovzdal sa mu celý.
Presne, ako sa to deje vo Svätej Trojici, kde sa Otec dáva Synovi celý a Syn sa mu znova odovzdáva celý a tak plodia ďalšiu božskú osobu - Ducha. A toto je model podľa ktorého stvoril aj človeka. Chce, aby jeho odovzdanie sa Bohu bolo absolútne, totálne.
Neuspokojí sa ani s tým, že mu dáme všetok svoj čas, že sa preňho zriekneme všetkého svojho majetku. On žiada, aby sme sa zriekli aj každej istoty a nezávislosti od neho. V tomto je extrémne žiarlivý. Akonáhle sa vo svojom živote začneme existenciálne opierať o niečo iné ako o Božiu prozreteľnosť, či už je to istota, ktorú nám dáva materiálne zabezpečenie, spoločenské postavenie či dokonca náboženské inštitúcie, oslabuje sa náš vzťah s Ním a riskujeme, že úplne stratíme schopnosť vnímať Ho.
Prečo nás teda stvoril s takou silnou potrebou istoty? Myslím, že preto, aby sme sa naučili opierať sa len o Neho. Ak naozaj veríme, že on je stvoriteľ sveta, že je všemohúci, že to má pod kontrolou, kde inde môžme nájsť absolútnu istotu ako v ňom?
Samozrejme, Boh nám dal zdravý rozum, schopnosť pracovať a zveril nám starostlivosť o túto zem. To pochopiteľne znamená, že máme aj predvídať, plánovať starať sa... Ak však pri tom podľahneme pokušeniu zabezpečiť týmto spôsobom celé naše bytie dochádza k tragédii, ktorej sme svedkami v našej konzumnej spoločnosti. Náš horizont sa tak zúži, že Boh zostane ďaleko za obzorom, stratíme orientáciu a stanú sa z nás nešťastní sťažovatelia, ktorí napriek tomu, že žijú v takom materiálnom blahobyte o akom predošlé generácie ani nesnívali, majú pocit, že sa majú stále horšie a horšie.
Skúsme na chvíľu zabrzdiť našu chamtivosť po hmatateľných istotách a započúvajme sa do neistého tichého hlasu vo svojom vnútri, riskujme, že mu neporozumieme hneď úplne ale nasledujme ho. Veď čo môžme stratiť? Tých smiešnych pár eur, čo máme na účte? Mizerných pár mesiacov nášho úbohého života? Čo je to oproti tomu, že sa skutočne stretneme s Bohom a staneme sa Jeho spolutvorcami nášho vesmíru?
Že je to len romantické rojčenie s neistým výsledkom? Nechajme sa teda inšpirovať aspoň súčasným velikánom, ktorý nás nedávno opustil, Steevom Jobsom:
"Váš čas je obmedzený, tak ním neplytvajte tak, že budete žiť život niekoho iného. Nenechajte sa vlákať do pasce dogmy - teda žiť na základe výsledkov myslenia iných ľudí. Nedovoľte, aby hluk cudzích názorov utopil váš vlastný vnútorný hlas. A čo je najdôležitejšie, majte odvahu ísť za svojim vlastným srdcom a intuíciou. Tie už akosi samé vedia, čím sa naozaj chcete stať. Všetko ostatné je druhoradé."
