Vyjadrenie biskupa Haľka k lesbickému bozku v RTVS je veľmi presným vyjadrením toho, ako ultrakonzervatívni kresťania na Slovensku vnímajú pokusy LGBT komunity o uznanie ich práv. Je dobré, že to zaznelo takto jasne. V Katolíckej cirkvi majú biskupi ako jediní právo záväzne interpretovať kresťanské učenie. Musia síce byť pri tom v jednote s pápežom, o čom by sa v tomto prípade dalo silne polemizovať, ale ako Haľka poznám, on je o svojej vernosti pápežovi hlboko a úprimne presvedčený.
Názory aké predstavil Jozef Haľko nie sú v slovenskom klére ojedinelé, práve naopak. V porovnaní s Mariánom Kuffom a jeho prívržencami, aj z radov biskupov, pôsobia ešte umiernene.
Dlho som uvažoval, akým spôsobom sa k tejto problematike vyjadriť. Pred pár dňami som videl film o Alanovi Turingovi. Ak náhodou ešte niekto nevie, bol to jeden z najväčších matematických géniov minulého storočia. Postavil stroj na dekódovanie nacistických správ a zaslúžil sa viac, než, takmer, ktokoľvek iný o naše víťazstvo nad Hitlerom. Okrem toho je jedným z otcov moderných počítačov. Tento podivínsky dobrodinec ľudstva mal však jeden problém, bol gej. Kvôli tomu ho súd odsúdil na chemickú kastráciu, čo ho po roku, ako štyridsaťjedenročného, dohnalo k samovražde.
Túto obrovskú osobnú i celospoločenskú tragédiu spôsobili ľudia, ktorí zrejme ani neboli zlí, len rozmýšľali rovnako ako pán biskup Haľko. Odvtedy však naša civilizácia v tejto oblasti dosiahla výrazný pokrok a spoločnosť už neničí takto brutálne život ľuďom, za niečo, za čo ani nemôžu.
Tento pokrok v uvažovaní sa však netýka Katolíckej (a ani Evanjelickej) cirkvi na Slovensku.
Na Slovensku, hlavne v oblastiach kde má cirkev veľký vplyv gejovia a lesby vôbec nemajú jednoduchý život. Často sú nútení odísť do anonymných miest, či do zahraničia, aby nemuseli dennodenne čeliť odsudzujúcim pohľadom kolegov, známych či vlastnej rodiny. Väčšina cirkevných predstaviteľov v sebe nemá dosť empatie a ľudskosti, aby si toto vôbec uvedomili.
Je to vzorec, ktorý sa v dejinách často opakuje. Napríklad v prípade otroctva. Cirkvi dlho trvali na tom, že otrokárstvo je inštitúcia zakorenená v biblii a preto ju nemožno zakázať. Až časom, pod morálnym tlakom aktivistov a zdravého rozumu našli nové interpretácie kresťanstva, kde zotročovanie ľudí nemalo miesto. Dnes to berieme za takú samozrejmosť, že si ani neuvedomujeme, že cirkvi stáročia stáli na opačnej strane.
Toto isté čaká cirkvi aj dnes. Názory, že homosexuáli sú nenormálni, nemorálni a nemajú právo na hlboké vzťahy, na intimitu, na rodinu sú morálne neudržateľné.
Aby bolo jasné, nemyslím si, že homofóbne cirkvi sú zlé ako také. Nepochybne robia mnoho dobrého a spoločnosť i jednotliví ľudia ich potrebujú. Ich homofóbia je však temnou škvrnou na ich morálnom profile, podobne ako pedofília kňazov, utláčanie žien, sväté vojny a množstvo ďalších hriechov, ktorých sa dejinách dopustili.
Čím rýchlejšie si aj naši biskupi osvoja interpretácie kresťanstva, ktoré budú v súlade s jeho základným princípom – láskou, tým rýchejšie sa cirkvi obnovia a stanú ľudskejšími a zároveň božskejšími.
