Konzervatívci tohto typu sa však niekde stratili.
Od konca minulého storočia sa udialo množstvo technologických i spoločenských zmien. Rýchlosť vývoja zasiahla ľudí takou silou, že sa s tým veľmi ťažko vyrovnávajú. Zvlášť ideológie strácajú svoje oporné body a v stávke je zmysel ich existencie. Špeciálne to môžeme vidieť na konzervatívcoch.
Za ostatných desať rokov sa výrazne zradikalizovali. A to nie len na Slovensku ale prakticky v celej Európe, v oboch Amerikách na Filipínach a inde. Ich jadro sa posunulo k tvrdej konfrontácii s celou spoločnosťou. Akoby podľahli predstave, že svet sa „vymkol z pántov“ a oni, ktorí sú poslednými strážcami svetla pravdy a zdravého rozumu mu musia zo všetkých síl vzdorovať. V redakcii Postoja to vyjadrili tak, že spoločnosť je voči nim taká nepriateľská, že im nezostáva iné, než sa stiahnuť do svojho geta, do takmer polo-ilegality a tam prečkať, kým spoločnosť „prestane blázniť“. Druhou možnosťou je mocensky ovládnuť spoločnosť a pretvoriť ju podľa svojich predstáv. Tento druh reakcie: útek alebo útok je ich reakciou na to, že nedokážu reagovať. Je dôsledkom zúfalstva v ktorom sa ocitli.
To, že nedokážu adekvátne reagovať, nemusí znamenať, že konzervativizmus je mylný alebo jeho princípy sú chybné. Jednoducho, zmeny sú také rýchle, že objektívne je na ťažké promptne odpovedať. U konzervatívcov, ktorí veria v silu ideológie je to však zvlášť mučivé a vyvoláva to v nich paniku.
Zrejme preto tá radikalizácia. Prejavuje sa to už dlho, no vrcholom bol nedávny Konzervatívny summit korunovaný rozhovorom Juraja Šústa. Tu sa naplno odkrylo do akej slepej uličky sa konzervativizmus dostal.
Ukázalo sa, že v ľútom existenčnom boji za svoje hodnoty konzervatívci úplne rezignovali na morálku a pravdu. Ich dnešnými ikonami sú Trump, Orbán, Boris Kollár, Čarnogurský. Osobná integrita stratila cenu, pravda neexistuje, sú len rôzne alternatívne fakty. Rozhoduje jedine to, kto má moc a ako je ochotný slúžiť ich agende. Inštitúcie majú slúžiť moci a správnej ideológii, nie ju kontrolovať a obmedzovať. Konzervatívni politici sa už nesnažia tlmiť vášne, zachovávať status quo a podporovať slobodu ale radikálne zvrátiť vývoj a dostať všetko pod svoju kontrolu. Nová mantra, účel svätí prostriedky je v, do očí bijúcom, kontraste s ich pôvodnou kultúrou cností a práva.
Čo sa stalo s konzervatívcami? Ako to, že v mene boja za presadenie hodnôt zašli tak ďaleko, že stratili svoje základné hodnoty? A kde sú tí, ktorým na inštitúciách, morálke, práve, cnostiach a slobode ešte záleží? Nechali sa strhnúť radikálmi alebo sa hanbia ku konzervativizmu vôbec prihlásiť?
Haló, kde ste? Ozvite sa!
